Čo je stres a ako sa ho zbaviť?

Posledná aktuálizácia prebehla 20. apríla 2024. Upravila redakcia StressFix

Vždy keď nám do života vstúpi záťažová situácia pocítime stres. V dnešnej dobe sa s takýmito situáciami stretávame často, aj niekoľkokrát denne. Niet sa čomu diviť, že stres je chorobou najnovšej doby.

TIP pre vás: Ste pod neustálym stresom? Máte problémy s depresiou?? Neustále pociťujete intenzívnu úzkosť? StressFix je unikátny preparát zložený z  extrahovaných prírodných zložiek, ktorého cieľom je znižovať stres✔️, odbúravať úzkostné stavy✔️ a hlavne pomôcť pri liečbe depresie✔️. Pozrite si viac o Stressfix-e➡️  alebo si pozrite jeho zloženie?.

Čo je stres a kedy dochádza k stresu

Stres je zaťaženie organizmu nepriaznivými okolitými podmienkami. Ide o obrannú reakciu tela na vonkajšie podnety, ktoré sa navonok prejavia prejavom tela. Aj keď tieto podnety môžu byť nepríjemné aj príjemné spustia v nás fyzické a psychické reakcie, čo má vplyv na naše zdravie aj správanie.

Reakcia organizmu na stres

V ľudskom tele stres vyvolá poplach, reakciou na tento poplach je aktivácia mozgu, žliaz, nervového a imunitného systému. Zreničky sa nám rozšíria, telo začne produkovať viac energie (získava ju premenou sacharidov na energiu). Cievy sa rozšíria – naše svaly sú viac prekrvené a zrýchli sa aj tep srdca. Naše telo je pripravené na útek, alebo boj. Ak vám toto slovné spojenie niečo pripomína, máte pravdu. Za všetkým sú hormóny, hlavne adrenalín a kortizol, ktoré sa vždy keď sa dostaneme do stresovej situácie začnú vo zvýšenej miere produkovať. Hneď ako sa dostaneme zo stresovej situácie začne sa telo dostávať do normálu.

Dobrý sluha, ale zlý pán

Stres nie je len zlý. Vďaka nemu naši prapredkovia prežili a je to tak doteraz. Aby prežili museli mamuta uloviť, inak by sa nenajedli. Museli byť pripravení utekať pred šelmami. Vyburcovať sa k nadľudským výkonom (že ulovili mamuta, ušli pred šelmou) im pomohol práve stres. V súčasnosti vás istá dávka stresu môže vyburcovať k podaniu vynikajúceho výkonu. Aj keď ledva, ale predsa stihnete načas odovzdať prácu, pred násilníkom, ktorý na vás vyskočí v tmavej uličke ujdete tak rýchlo, že tomu ani sami neveríte, alebo si v panike a chaose okolo vás zachováte chladnú hlavu a dôvtip. Za to všetko môžete vďačiť stresu.

Pozitívny stres

Stres sa často spája s negatívnymi udalosťami, ale môžu ho vyvolať aj tie príjemné. Svadba, narodenie dieťaťa, neočakávané príjemné prekvapenia, sľúbená odmena ak stihnete v práci spraviť prácu oveľa skôr … To všetko v nás vzbudí napätie a vzrušenie – presne také isté aké cítime pri strese. Ide síce o príjemné udalosti, ale vyvolávajú v organizme stresové reakcie.

Negatívny stres

Ide hlavne o dlhodobý, alebo nadmerný stres. Tento stav náš organizmus ťažšie zvláda a stresové hormóny neustále, alebo vo vysokej hladine vplývajú na organizmus.

Žiadaný (špecifický) stres – adrenalínové športy

Tento druh stresu si umelo navodzujeme sami. Ide o rôzne adrenalínové športy (hlbinné potápanie, skok na gumennom lane, skok padákom,…) Pri týchto športoch je síce naša bezpečnosť zaručená, ale urobiť prvý krok a prežiť situáciu kým prídeme do bezpečia v nás vyvolá stav zmeneného vedomia. Stresové hormóny nás úplne zaplavia a náš organizmus bojuje o život. Po tomto type stresu dochádza hneď k úľave. Do organizmu sa začnú vyplavovať hormóny, ktoré navodia pocit štastia (endorfíny, serotonín, dopamín a pod.).

Stresové hormóny

Stres je prirodzená reakcia organizmu na možné nebezpečenstvo. Hneď ako telo zacíti ohrozenie, nebezpečnú situáciu začne sa v ňom spúšťať stres. Ako prvý zareaguje hypotalamus. Vyšle nervové a hormonálne signály do nadobličiek a odkiaľ sa začnú uvoľňovať ďalšie hormóny.

Adrenalín – hormón „bojuj, alebo uteč“.

Adrenalín, tiež známy pod názvom epinefrín pripraví telo na väčší fyzický výkon

Toto všetko sa s telom udeje ešte skôr, než si stihnete vôbec uvedomiť že sa niečo deje. Vďaka rýchlosti, akou adrenalín zaplaví organizmus sme schopní vyhnúť sa idúcemu autu skôr než o tom začneme premýšľať. Adrenalín dodá telu extra dávku energie. Hneď ako nebezpečenstvo pominie, hladina adrenalínu začne klesať. Trvá asi 30 až 60 minút, kým sa jeho hladina dostane na normálnu úroveň a jeho účinok pominie.

Adrenalín nám síce pomáha prežiť a zvládať nebezpečenstvo, ale ak sme jeho návalom vystavení stále, alebo často môže mať na náš zdravotný stav nepriaznivý účinok. Energia, ktorú v tele vyprodukuje v nás vyvolá pocit nervozity, nepokoja a podráždenosti. Ak dôjde pred spaním k zvýšeniu hladiny adrenalínu (pozeraním hororového filmu, počúvaním hlasnej hudby, alebo zaoberaním sa problémov) zvýšenú energiu nemáme kde spotrebovať. Nervozita a nepokoj, ktorý v nás je nám spôsobí problémy so zaspávaným, nepokojný spánok alebo môže viesť až k nespavosti.

Dlhodobý vplyv adrenalínu na organizmus

• Poškodenie ciev
• Zvýšený krvný tlak
• Vyššie riziko infarktu srdca, mozgovej porážky
• Bolesti hlavy
• Pocit úzkosti, depresie
• Problémy so spánkom
• Nárast hmotnosti

Adrenalín je jedným zo stresových hormónov. Je tým najznámejším, ale nie tým hlavným. Tým je kortizol.

Čo je stres – Kortizol – hlavný stresový hormón

Kortizol sa produkuje rovnako ako adrenalín v nadobličkách. Jeho vplyv na organizmus je ale iný

Vďaka vplyvu kortizolu na organizmus môžeme stresové situácie účinné riešiť. Presmeruje všetku energiu na zvládnutie stresu. Vypne čo v tom momente nepotrebujeme a presunie energiu tam kde ju treba.

Zaujímavosťou tohto hormónu je, že sa sám reguluje. Potláča produkciu hormónov, vďaka ktorým sa sám produkuje. Pokiaľ funguje táto spätná väzba dočasné zvýšenie hladiny kortizolu nevplýva negatívne na organizmus. Po odznení stresovej situácie sa vráti do normálu. Ak je ale v tomto systéme chyba jeho hladina zostáva vyššia. Môže to nastať aj v prípade dlhodobého až chronického stresu čo môže viesť k depresii.

Dlhodobo zvýšená hladina kortizolu a reakcia organizmu

Okrem rizika prepuknutia depresie môže dlhodobý účinok kortizolu spôsobiť

• Nadváha – kortizol ukladá zásoby glykogénu (vo forme tukových vankúšikov) na horšie časy. Okrem toho zabraňuje prísunu živín do svalov, vďaka čomu sa svaly zmenšujú a tuku pribúda. Zvyšuje pocit hladu.
• Vysoký krvný tlak
• Nespavosť, problémy so spánkom
• Znižuje energiu – cítime sa stále unavení
• Môže spôsobiť cukrovku II typu
• Osteoporóza – zabraňuje vstrebávaniu vápnika
• Vplýva na pamäť – spolu s adrenalínom napomáha krátkodobej pamäti – veľmi dobre si zapamätáme čomu sa vyhnúť. Jeho dlhodobý vplyv ale poškodzuje bunky v mozgu čo spôsobuje problémy s pamäťou.
• Oslabený imunitný systém pocítime častými infekciami.

Účinky hlavných stresových hormónov ovplyvňujú celkový organizmus. Vplyv krátkodobého stresu má na telo priaznivý vplyv, neškodí mu. Dlhodobý stres ale poškodzuje fyzické a aj psychické zdravie človeka. Ak si myslíte, že v strese podáte lepšie výkony, ste rýchlejší a flexibilnejší máte pravdu, ale takto účinkuje len krátkodobý a občasný stres. Účinky dlhodobého a častého stresu na vás vplývajú negatívne.

Príznaky stresu

Zabúdate, kde ste si položili kľúče, neviete nájsť okuliare, robíte často chyby aj keď ste v kľude? Ak sa s týmito drobnosťami stretávate v bežnom živote je to prvý príznak toho, že stres na vás zanechal následky.

Fyzické príznaky

Rozvinutie chorôb

Stres ničí imunitu, prechladnutia, chrípky, nádchy,… dostanete ich častejšie ak ste v strese. Stres môže vo vás spustiť aj iné, závažnejšie ochorenia. Každý človek je náchylný na isté ochorenia. Dlhodobý stres im môže pomôcť k ich prepuknutiu. Stojí za prepuknutím rôznych rakovinových ochorení, ochoreniami pečene, nehodami, ale aj za psychickými problémami.

Sexuálny život

Stres a vzrušenie nejdú dokopy. Samotný sex znižuje stres. Pokiaľ ste vystavený častému stresu počas dospievania, môže to nepriaznivo ovplyvniť váš sexuálny život v dospelosti. Muži trpia najčastejšie obavami z nekvalitnej, rýchlej erekcie (zo svojho sexuálneho výkonu) čo v nich okamžite vyvolá stres. Ten zníži hladinu testosterónu a aj libido čo môže viesť k impotencii. Stres u tehotných žien ovplyvňuje priebeh rastu, chovanie a aj vývoj plodu.

Srdce

Vplyvom stresových hormónov je srdce nútené zvýšiť frekvenciu. Zúžením ciev (spôsobené stresovými hormónmi) musí srdce tĺcť silnejšie a silnejšie, aby mohlo zásobovať krvou aj orgány, ktoré kortizol a adrenalín zablokovali. Takéto dlhodobé nasadenie srdcového svalu môže viesť k srdcovej arytmii, alebo infarktu.

Nárast hmotnosti

Vďaka stresu prežili praľudia. V ťažkých časoch (kedy si museli potravu uloviť) zjedli vždy keď mohli všetko čo sa zjesť dalo. Len takto mohli prežiť ťažké časy, keď sa im v love nedarilo a nebolo čo jesť. Predpokladá sa, že tento jav zostal v našich génoch a v strese jeme takmer o 40% viac jedla než bežne. Tento spôsob stravovania vedie k obezite a následne k ďalším zdravotným problémom s ňou spojených.

Starnutie

Dlhodobý stres spôsobuje predčasné starnutie. Zabraňuje rýchlemu rastu nových buniek, čo sa navonok prejavuje vráskami, slabšími svalmi, problémami so zrakom a pokožkou.

Imunita

Stresové hormóny oslabujú imunitu. Správajú sa presne tak ako majú. Ich účinok je zameraní na to, aby organizmus prežil hroziace nebezpečenstvo, nie aby odolával infekciám, bacilom a vírusom. Keď pominie nebezpečenstvo (stresové hormóny klesnú) a imunita dostáva zelenú. Ak ste v dlhodobom strese vaša imunita je zablokovaná dlhú dobu, takže všetky infekcie majú dostatok času sa rozvinúť.

Bolesť hlavy

Stres spôsobuje napätie svalov v hlave, tvári a krku, čo môže viesť k bolestiam hlavy. Cítite miernu až strednú bolesť hlavy, prípadne cítite tlak v oblasti čela.

Trávenie – stresové vredy

Súvislosť medzi vredmi a stresom nie je úplne a jednoznačne dokázaná, Predpokladá sa, že hlavne fyzický stres (spôsobený dlhodobým ochorením, operáciou, popáleninami, traumou, poškodením centrálneho nervového systému,..) spôsobuje vred v tráviacom trakte. Tento vred zas môže spôsobiť psychický stres. Prejavuje sa hlavne bolesťou a je citlivý. Vplyv stresu na tráviace ústrojenstvo sa môže prejaviť aj poruchami trávenia, hnačkami, nevoľnosťou alebo vracaním.

Okrem fyzických príznakov sa stres podpíše aj na vašom psychickom zdraví.

Psychické príznaky

Ovládanie emócií

Aj ten najmenší stres zabráni kontrole emócií. Rýchlo sa rozčúlite, ste podráždení a často sa nahneváte. Výkyvy nálad sú ďalším znakom stresu. Tiež vplýva na vaše ďalšie pocity-  ťažšie ovládate pocit strachu a úzkosti. Môžete pociťovať návaly smútku, alebo zúrivosti, ale tiež netrpezlivosť a plačlivosť.

Kompulzívne správanie

Zmeny, ktoré sa pri strese udejú v mozgu súvisia s rozvojom rôznych závislostí. Dlhodobý – chronický stres zmení fyzickú podstatu mozgu, čo má za následok rozvinutie návykov a závislostí.

Pamäť, schopnosť sústrediť sa a rozhodovať

Kortizol a adrenalín vplývajú na tzv „rýchlu pamäť“. Nakoľko sa produkujú len v stave nebezpečenstva rýchlo si zapamätáte na čo si dávať pozor. Krátkodobý stres môže vo vašom mozgu spustiť produkciu nových buniek. Problém je s dlhodobou pamäťou, ktorá sa vplyvom stresových hormónov zhoršuje. Dlhodobá vysoká hladina kortizolu zmenšuje objem šedej kôry v mozgu. Vplýva hlavne na hypokampus (centrum učenie a pamätania si) a na oblasť, ktorá je zodpovedná za emócie a myšlienky.

Depresie

Čím dlhšie ste v strese tým väčšie je riziko prepuknutia depresie. Dlhodobo zlá nálada, návaly smútku, nervozita, nedostatok odpočinku a relaxu, časté ochorenia a ďalšie príznaky stresu môžu viesť k depresiám.

Pocit úzkosti

Úzkosť je stav, ktorý vyvoláva v človeku strach a obavy. Nakoľko kortizol vplýva práve na tieto emócie jeho dlhodobým vplyvom môžu prerásť do psychického ochorenie – úzkostné poruchy. Toto spojenie môže viesť k vzniku depresií, cukrovky, srdcovým problémom, alebo panickej poruche. Obe ochorenia sa dajú liečiť. Neraz sa stáva, že zbavením sa stresu sa zbavíte aj pocitov úzkosti.

V strese zvýšite príjem návykových látok (alkohol, cigarety, vypijete viac kávy) bez toho aby ste si to vôbec uvedomili.

Typy stresu

Poznáme tri stupne stresu. Ne každý nám škodí.

Akútny stres

• Najbežnejší typ stresu, s ktorým sa stretol každý z nás. Ide o okamžitú reakciu organizmu na udalosť, ktorá nám práve vošla do života –náhla hádka s partnerom, autonehoda, ale aj jazda no horskej dráhe. Akútny stres nie je pre telo nebezpečný. Neznecháva žiadne trvalé následky a ani nezhoršuje zdravotný stav. Stres odznie hneď ako sa dostaneme zo stresovej situácie s jednou výnimkou. Ak sa staneme svedkom, alebo obeťou v trestnom čine, pri život ohrozujúcej udalosti môže viesť k posttraumatickej stresovej poruche. Táto porucha si vyžaduje liečbu u odborníka.

Epizodický akútny stres

• Ide o často sa opakujúci akútny stres. Trpia ním hlavne pesimisti, a ľudia, ktorí vo všetkom vidia len zlú stránku veci. Osoby, s týmto typom stresu ho berú ako bežnú súčasť života. Je pre nich ťažké zbaviť sa ho. Tento stres už má na organizmus nepriaznivý vplyv.

Chronický stres

• Chronický, alebo dlhodobý stres je výsledkom neriešeného akútneho stresu. Pokiaľ zostávate v stresujúcom prostredí môže prerásť do chronického štádia. Nehovoríme pár minútach jazdy na kolotoči, ani o 2 – 3 hodinách stresujúceho výstupu na kopec, ale o niekoľko mesačnom až niekoľkoročnom pobyte v stresovom prostredí. Napríklad pretrvávajúca zlá finančná situácia, nefunkčná rodina, rozvod, choroba, starostlivosť o chorého, zlá práca,… Chronický stres môže spôsobiť ochorenia srdca, rakovinu, choroby pľúc, cirhózu pečene,… a môže viesť až k samovražde.

Priebeh stresu – všeobecný adaptačný syndróm

Stres prebieha v jednotlivých fázach. Ak ich poznáte a viete čo pri nich cítite bude pre vás ľahšie zvládnuť stresovú situáciu.

Adaptačný syndróm je proces, počas ktorého prechádza organizmus fyziologickými zmenami.

1. Fáza – poplach

Túto fázu všetci dobre poznáte. Prirodzená reakcia organizmu na nebezpečnú situáciu – účinkom hormónov sa vám zvýši tep a cítite náhly príval energie. Telo sa pripravilo na situáciu kedy ide o prežitie.

2. Fáza – adaptácie

Po skončení stresujúcej udalosti telo začína opravovať všetko čo kortizol s adrenalínom spôsobili. Znižuje sa ich produkcia a aj keď ste už v bezpečí stále máte v sebe vysoké hladiny stresových hormónov. Chvíľu trvá kým sa z tela dostanú a odznie ich účinok (cca hodinu). Do tej doby ste stále v strese, aj keď sa jeho nával znižuje.

Problém nastane ak stresová udalosť pokračuje a organizmus stále vytvára stresové hormóny. Telo je stále v pohotovosti, pripravené bojovať, alebo utekať – stále robí všetko pre to, aby zaistilo prežitie. Aj keď ste možno po psychickej stránke v pohode (ste už predsa v bezpečí), váš organizmus si to nemyslí a reaguje po svojom. Stále máte zvýšený tep a vyšší tlak. Pokiaľ ste v tejto fáze dlhšiu dobu organizmus sa na tento stav pripraví uvoľnením hormónov, ktoré zvyšujú sacharidy v krvi a krvný tlak. Pokiaľ nedôjde k uvoľneniu a telo nedostane šancu zregenerovať sa môže dôjsť k vyčerpaniu.

Symptómy druhej fázy

• Podráždenosť
• Frustrácia
• Znížená koncentrácia

3. Fáza – vyčerpanie

Dlhý čas boja so stresom vedie k chronickému stresu. Vaše telo je slabé, unavené po fyzickej aj psychickej stránke. Nevládze už ďalej bojovať so stresom.

Symptómy tretej fázy

Príčiny stresu – stresor

Každého z nás dostane do stresu niečo iné. Kým niekto zachová pokoj pri pohľade na pavúka, inému stúpne tlak hneď ako sa spomenie. Niekomu môže už len predstava letieť lietadlom rozbúchať srdce, a s niekým nepohne ani let počas búrky. Na rôzne udalosti reagujeme rôzne. Podnety, ktoré v nás stres spúšťajú sa nazývajú stresory. Aby ste sa vyhli stresu je nutné poznať vlastné stresory a vyvarovať sa im. Najčastejšie príčiny (stresory), ktoré akútny, alebo chronický stres spúšťajú patria

Stres vo vás môže spustiť aj okolie, v ktorom žijete, alebo pracujete a spôsob vášho života.

• Hluk, silné svetlo, uzavretý priestor, život v nebezpečných štvrtiach…
• Nedostatok denného svetla – ak je u vás stresorom práve toto s príchodom jesene a skracovaním dní sa u vás spúšťa stres. Nedostatok denného svetla (krátke dni – dlhé noci) môže viesť k sezónnej depresii.
• Farby – pobyt v miestnostiach, ktorých farebné zladenie vám nesedí môže vyvolať stres
• Príkazy a obmedzenie v práci
• Záporný postoj k životu a životným udalostiam, osobné presvedčenie (ak niekto začne spochybňovať vaše presvedčenie, môže to viesť k stresu)
• Kofeín, nikotín, krátky čas na oddych, nedostatok dobrého spánku,…

Stres, pocit úzkosti a depresie

Medzi pocitom úzkosti, depresiou a stresom existuje súvislosť. Úzkosť môžete cítiť pri epizodickom ale aj dlhotrvajúcom strese. Ak sú nároky na váš organizmus a myseľ vysoké vedie to k stresu. Ten vo vás vyvolá obavy, strach a nepokoj, čo už sú príznaky úzkosti (konkrétne panická porucha) alebo depresie.

Ako sa zbaviť stresu.

Pri súčasnom spôsobe života je takmer nemožné nestresovať sa. Mešká vám autobus do práce, nestíhate ísť na dohodnutú schôdzku, neštartuje vám auto, nešťastné manželstvo, starostlivosť o deti, o chorého člena rodiny, … musíte zariadiť ešte milión vecí a máte tak málo času. Takto vyzerá dnešná doba a niet sa čomu diviť, že sa so stresom stretávame takmer denne. Vyhnúť sa stresu asi nejde, ale môžete sa naučiť ho riadiť, ovládať a zmierniť jeho účinky na organizmus.

Strava

Snažte sa zdravo stravovať. Nezaťažujte organizmus ťažkým jedlom. Dajte prednosť potravinám bohatým na vitamíny, minerály a nenasýtené mastné kyseliny, ktoré priaznivo pôsobia na orgány, ktoré pri strese najviac trpia (srdce, tráviaci trakt, nervový systém,…). Pod vplyvom stresových hormónov majú ľudia tendenciu sa prejedať. Dajte si na to pozor a nad svojim stravovaním sa zamyslite.

Vyhnite sa alkoholu a kofeínu. Vysoká dávka kofeínu zvyšuje tlak a rozbúši vám srdce. Miesto toho si dajte zelený, alebo harmančekový čaj. Pôsobia upokojujúco. Naviac – zelený čaj obsahuje aminokyselinu aanín a antioxidanty, ktoré upokoja nervový systém.

Odpočinok

Dostatok kvalitného spánku vám pomôže v boji so stresom. Počas neprerušovaného 7 až 9 hodinového spánku sa telo regeneruje. Takto získate dostatok času na nápravu škôd, ktoré stresové hormóny vo vás napáchali.

Zároveň si aj počas dňa doprajte dostatok relaxu. Neukracujte sa o oddych. Nájdite si koníček, pri ktorom si odpočiniete (záhradkárstvo, modelárstvo, návšteva kina, alebo si zájdite na manikúru). Zájdite si von s priateľmi, neizolujte sa od spoločnosti. Zlepšia vám náladu a poskytnú podporu.

Čas od času vypnite – dovolenka pri mori, víkendový výlet do hôr. Táto prestávka od bežných povinností prospeje vašej psychike a dobije vás novou energiou.  Na čas sa vzdialite od bežných povinností a starostí a vrátite sa k nim v plnej sile.

Smejte sa

Smiech uvoľňuje hormóny šťastia – endorfíny, ktoré znižujú hladinu adrenalínu a kortizolu. Pozrite si komédiu, prečítajte si niečo vtipné,…robte čokoľvek čo vás rozosmeje.

Cvičenie

Nemusíte podávať nadľudský výkon v posilňovni. Môžete cvičiť doma, dopriať si dlhšiu prechádzku, alebo začať navštevovať kurzy jogy či pilatesu. Postačí aj jedna – dve minúty cvičenia, rozhýbete sa čím sa do tela uvoľnia endorfíny, ktoré hneď začnú stres potláčať.

Obmedzte prácu

Ak sa pod stres dostávate v práci zmeňte ju, požiadajte o preloženie, alebo poproste kolegu o pomoc. Zbavíte, alebo aspoň obmedzíte tak tlak, ktorý sa na vás v práci vyvíja. To isté urobte doma (ak máte na starosti celú rodinu). Do obchodu, alebo vyniesť smeti môžu zájsť aj deti a občas upratať, alebo navariť môže aj váš partner.

Ak sa staráte o ťažko chorého rodinného príslušníka požiadajte o pomoc. Isto niekde v blízkosti je služba, ktorá na pár hodín pošle k chorému asistentku, ktorá vás aspoň na čas nahradí.

Meditácia

Meditácia je výborný spôsob ako sa zbaviť hlavne emočného stresu. Rovnaký účinok ako meditácia môže mať aj účasť na svätej omši.

Terapeuti, psychológovia

Pokiaľ sami nedokážete stres zmierniť navštívte odborníkov. Terapeuti vám pomôžu a poradia ako zvládnuť stres a stresové situácie.

Je dôležité aby ste si sami našli to čo vám pomôže zmierniť stres. U každého spúšťa stres niečo iné a presne tak isto ho aj u každého niečo iné zmierňuje.

Pokiaľ ste v neustálom strese, ktorý prerastá do depresie či úzkosti je najlepšie vyhľadať lekára – skôr než prerastie do vážnejšej psychickej poruchy.

Ako už bolo spomenuté, so stresom sa stretávame takmer každý deň. Ak sa naučíte ako ho zvládnuť a ovládnuť môžete sa vyhnúť mnohým zdravotným problémom.

Časté otázky

Čo je stres?

Stres môžeme definovať ako istú obrannú reakciu organizmu na určité nepriaznivé okolnosti a faktory. Stres je iba reakciou, ktorá sa prejavuje psychickými, ale aj fyzickými príznakmi.

Čo je stres a aké sú príčiny vzniku?

Ako je už zodpovedané v predchádzajúcej otázke, stres je istou formou obrany organizmu pred nepriaznivými okolnosťami. Najčastejšími príčinami sú psychické (emocionálne) a fyzické podnety pre jeho vznik. Príkladom môže byť strach z určitej budúcej udalosti, únava či prepracovanosť, pocit ohrozenia, rozličné životné udalosti alebo náš zdravotný stav.

Čo je dobré na stres a ako ho liečiť?

Existuje množstvo spôsobov ako sa zbaviť, resp. znížiť príznaky stresu, ku ktorým patria napríklad dostatočný a kvalitný spánok, vyvážená strava, fyzická aktivita, vitamíny a správny time-management. Ak však stres nepominie, môže prerásť do depresívnych stavov, kedy je vhodná liečba antidepresívami. Lieky na samotný stres neexistujú, vždy treba riešiť príčiny jeho vzniku.

Vybrané zdroje:

• https://www.healthline.com/health/stress#types
• https://danielmarko.blog.sme.sk/c/294979/Zabijak-kortizol-ovladnite-stresovy-hormon-a-ovladnete-svoje-telo.html
• https://www.healthline.com/health-news/mental-eight-ways-stress-harms-your-health-082713#6
• https://www.healthline.com/health/general-adaptation-syndrome#model