Prejavy depresie – to nie je len zlá nálada

“Mám depku”, to už si iste povedal každý z nás aspoň raz za život. „Blbú“ náladu a prejavy depresie si však netreba zamieňať. Táto duševná porucha so svojimi pretrvávajúcimi symptómami totiž môže mať oveľa vážnejšie dôsledky ako len melancholický stav z upršaného počasia.

Depresia je seriózne a dnes už, bohužiaľ bežné mentálne ochorenie, ktoré negatívne ovplyvňuje to, ako sa cítite, akým spôsobom premýšľate aj to, ako konáte. Je taktiež zdrojom smútku vedúcim k rôznym emocionálnym a fyzickým problémom, ktoré majú negatívny vplyv na každodenné fungovanie človeka. 

TIP pre vás: Ste pod neustálym stresom? Máte problémy s depresiou?? Neustále pociťujete intenzívnu úzkosť? StressFix je unikátny preparát zložený z  extrahovaných prírodných zložiek, ktorého cieľom je znižovať stres✔️, odbúravať úzkostné stavy✔️ a hlavne pomôcť pri liečbe depresie✔️. Pozrite si viac o Stressfix-e➡️  alebo si pozrite jeho zloženie?.

Kedy to začína byť vážne?

V medicínskej terminológii sa vo všeobecnosti pod pojmom depresia rozumie duševný stav, ktorý vzniká ako reakcia na určitý traumatizujúci podnet. Ten sa prejavuje v závislosti od stavu na rovine duševnej, prípadne i telesnej. Pri posudzovaní závažnosti tohto psychického rozpoloženia zohrávajú úlohu hlavne intenzita a trvanie symptómov, ktoré majú navzájom úzky súvis a môžu sa líšiť od miernych až po závažné.

1. Duševné prejavy depresie

Depresívneho človeka spoznáte, ak ho trápi:

Žiadna emócia

Paradoxom tohto pocitu je skutočnosť, že ide prakticky o stav bez-emočný. Ak vnímate, že vám niečo v živote chýba, ale zároveň nenachádzate motiváciu, niečo na tom zmeniť, práve ste upadli do apatického stavu – teda nie ste dostatočne stimulovaný a podnietený ku konkrétnym činom. Apatia je tlmený pocit zmätku, akéhosi napätia sprevádzaného letargickou energiou, ktorá vyúsťuje do ľahostajného postoja k určitej téme alebo udalosti. Jednotlivci sa identifikujú extrémnou pasivitou, a teda je im jedno, že im je to úplne jedno.

Nepretržitý strach

Ľudia trpiaci úzkosťou čelia permanentnému vnútornému napätiu, ktorého sa nedokážu zbaviť a jeho vyvrcholením býva náhly záchvat paniky. Ženy sú týmto stavom ohrozené počas života oveľa viac ako muži. Úzkostný stav je sprevádzaný zvýšeným tepom, zrýchleným dýchaním, studeným potom a tlakom na hrudi. Postihnutá osoba tento stav zažíva v pravidelných intervaloch bez akejkoľvek závažnej príčiny, ktorá by takýto stav mohla vyvolať.

2. Telesné prejavy depresie

Hromadenie vyššie uvedených príznakov a celková psychická únava môžu byť zakrátko viditeľné i vo fyziologickej rovine:

Insomnia

Ide o problém súvisiaci so spánkom alebo skôr neschopnosťou zaspať aj pri nadmernom vyčerpaní. Insomnia vedie ku kumulovaniu únavy, nízkej energii a zníženému výkonu v práci. S akútnou nespavosťou máme bežnú skúsenosť a spôsobená býva najmä aktuálnymi životými okolnosťami, čím vzniká predpoklad, že ide len o prechodný stav (stres zo skúšky, vyšetrenia), ktorý pominie bez akejkoľvek liečby. Chronická nespavosť je naopak narušený spánkový režim, ktorý trvá najmenej tri mesiace a máva súvis s ďalšími lekárskymi diagnózami.

Nechutenstvo

Psychologické faktory a duševné zdravie môžu mať významný vplyv aj na našu chuť do jedla. Strata chuti môže byť chorobu samotnou alebo príznakom sprevádzajúcim dlhodobo zhoršený zdravotný stav jedinca. Návšteva lekára sa odporúča vtedy, ak dochádza k trvalým poruchám príjmu potravy, osoba nepociťuje hlad ani chuť do jedla viac ako deň a badá pri konzumácii sprievodné problémy ako vracanie, bolestivé trávenie a nepravidelné vyprázdňovanie.

Diagnostika choroby

Aby sme mohli hovoriť o klinickej depresii, kombinácia vyššie uvedených symptómov musí pretrvávať najmenej dva týždne. Dôležité je taktiež lekársky vylúčiť iné zdravotné príčiny a ťažkosti, ktoré by mohli byť potenciálnym dôvodom depresívnych stavov.

Schopnosť rozlišovania a včasného odhalenia choroby môže pomôcť ľuďom získať podporu a príslušnú liečbu. Naopak, zanedbanie či podceňovanie psychického stavu pacienta môže vyústiť do úplnej pasivity, sociálnej izolácie, v okrajových prípadoch až k samovražedným impulzom.  

Ako teda opísať depresívny stav?

Ľuďom trpiacim depresiou spôsobuje nepredstaviteľný problém už len samotné ranné vstávanie z postele. Telo nie je schopné pohybu, myseľ je paralyzovaná. Postihnutí zvádzajú celodenný boj s extrémnym vyčerpaním, vnútornou bolesťou, nenachádzajú v ničom nadšenie, strácajú schopnosť tešiť sa aj z toho, čo pre nich kedysi bývalo zdrojom šťastia a radosti a nedokážu viac nasledovať svoju bežnú dennú rutinu.

Kde hľadať príčiny?

Depresia ako chorobný stav nemusí byť len dôsledkom negatívnych skúseností, zážitkov či životných okolností, akými môže byť úmrtie blízkej osoby, rozvod, strata zamestnania, smrteľné ochorenie a pod. Samotné príčiny sa dajú klasifikovať a zaradiť do rôznych skupín. Pôvodcom môžu byť mnohé faktory, ktoré zo svojej pozície nedokážeme ovplyvniť.

Sú to predovšetkým:

Ženy sú depresívnejšie

Depresia sa u niekoho objaví raz za život, u iných len v krízovom období tzv. emočného vypätia, ale nájdu sa medzi nami i takí, ktorí jej čelia po celý život. Zasiahnuť môže kohokoľvek a kedykoľvek, dokonca aj ľudí žijúcich v zdanlivo ideálnych podmienkach.

Prvotnú skúsenosť s jej prejavmi nadobúdame v období puberty, teda približne do 20 roku života, pričom ženy v porovnaní s mužmi majú oveľa väčšiu tendenciu upadať do depresie. Odborné štúdie dokonca poukazujú na zistenie, že jedna tretina žien pociťuje veľkú depresívnu etapu vrámci svojho života.

Úspešnosť liečby

Stáva sa, že jednotlivec trpí duševnými poruchami a problémami bez toho, aby si vôbec uvedomil, že ide o depresiu. Tá býva väčšinou odhalená okolím až v pokročilejšom štádiu, ktoré sa začne prejavovať neschopnosťou zvládať bežné úkony.

Psychoterapia a antidepresíva

Ak na sebe dlhodobo pozorujete určité prejavy depresie, je na mieste zahodiť ostych a podrobiť sa diagnostickému vyšetreniu. Dôležitá je identifikácia špecifických symptómov, rodinnej anamnézy, kultúrnych a environmentálnych faktorov s cieľom získať celkovú profiláciu pacienta a naplánovať primeranú liečbu.

Na jednej strane patrí depresia medzi najčastejšie duševné poruchy, no napriek tomu vykazuje najväčší úspech v liečbe. Viac ako 80 % ľudí reaguje na liečbu pozitívne v zmysle úľavy od predchádzajúcich symptómov, ktorá môže viesť k celkovému zotaveniu.

Jednou z foriem medikácie je psychoterapia. Tá je založená na liečebných rozhovoroch pod vedením psychológa, počas ktorých sa odborník snaží analyzovať minulosť, zážitky, vzorce správania, postojov a nasmerovať pacienta k novým, pozitívnejším formám myslenia.

V niektorých prípadoch sa presadzuje kombinovaná liečba psychoterapie spolu s užívaním antidepresív, ktoré značne potláčajú prejavy depresie a zjemňujú jej symptómy.

Pomôcť si môžete aj sami

Ak predsa len návštevu odborníka považujete vo svojom prípade za unáhlené rozhodnutie, alebo ste skrátka odporcom liekov, existuje niekoľko tipov a rád, ktoré vám pomôžu postupne utlmiť prejavy depresie:

V neposlednom rade vám v boji proti depresívnym stavom môže pomôcť uvedomenie si a prijatie myšlienky, že duševná bolesť, s ktorou sa konfrontujeme, nás núti zastaviť sa a reflektovať udalosti okolo nás. Berme ako normálne, že smutné situácie vyvolávajú smutné reakcie, pretože aj tie sú potrebnou súčasťou života, a preto je lepšie, naučiť sa s nimi vysporiadať tak, aby neboli zdrojom zármutku, ale príležitosťou pre osobný rast.

Vybrané zdroje:

• https://www.info.sk/sprava/84435/10-varovnych-priznakov-depresie/
• https://www.zdravie.sk/choroba/29997/depresia
• https://primar.sme.sk/c/7112044/depresia-nie-je-bezny-smutok-treba-ju-liecit.html
• https://www.psychiatry.org/patients-families/depression/what-is-depression
• https://healingfromdepression.com/
• https://stromzdravia.sk/depresia/liecba-depresie-zakladne-fakty/
• https://www.psychologytoday.com/us/blog/evolution-the-self/201604/the-curse-apathy-sources-and-solutions