Posledná aktuálizácia prebehla 13. apríla 2024. Upravila redakcia StressFix
Bipolárna afektívna porucha známa aj pod názvom maniodepresívna psychóza je duševné a veľmi vážne ochorenie prejavujúce sa prudkými zmenami nálad od prekypujúcej radosti zo života a nadšenia až po hlboké depresívne stavy. Táto choroba postihuje najmä ľudí v ranej dospelosti, najčastejšie vo veku 25 až 30 rokov. Choroba sa ale môže objaviť aj v starobe alebo počas obdobia dospievania. Vo všeobecnosti však existujú akési tri typické obdobia vzniku: včasná dospelosť, vek okolo 35 roku života a po 50 roku života.
TIP pre vás:
Ste pod neustálym stresom? Máte problémy s depresiou?? Neustále pociťujete intenzívnu úzkosť?
StressFix je unikátny preparát zložený z extrahovaných prírodných zložiek, ktorého cieľom je znižovať stres✔️, odbúravať úzkostné stavy✔️ a hlavne pomôcť pri liečbe depresie✔️. Pozrite si viac o Stressfix-e➡️ alebo si pozrite jeho zloženie?.
Od radosti k depresii
Ako už nám samotný názov napovedá, pri tejto chorobe sa objavujú rôzne dlhé obdobia depresie sprevádzané poruchami myslenia, chybné a nelogické myšlienkové pochody. Počas jednej z fáz prežíva postihnutá osoba pocit absolútneho šťastia, pričom je neprirodzene energický a stráca potrebu spánku. Pocity eufórie graduje až do takej miery, že pacient získava predstavu, že pre neho neexistujú žiadne prekážky, čo spôsobuje, že človek sa môže uchýliť k bizarným činom.
Bipolárna porucha v sebe nesie riziko absolútneho vyčerpania organizmu. Počas týchto stavov stráca postihnutá osoba akékoľvek sociálne zábrany, čo máva dopad ako na pracovný, tak aj na súkromný život. Touto poruchou momentálne trpí okolo jedného percenta svetovej populácie. Ak už sa raz zistí u človeka prítomnosť tohto ochorenia, zvyčajne býva celoživotné.
Diagnostika
V súčasnej medicíne neexistujú žiadne laboratórne vyšetrenia ani odborné metódy, ktorými by sa dala bipolárna porucha jednoznačne diagnostikovať. Zvyčajne určuje diagnózu špecialista na základe sledovania dlhodobo pretrvávajúcich klinických príznakov, po absolvovaní dôkladného rozhovoru s pacientom a po rozhovoroch z jeho okolia (priatelia, rodinní príslušníci, kolegovia…) Medzi pomocné diagnostické metódy patria aj tzv. sebaposudzovacie dotazníky. Konečnú diagnózu stanovuje skúsený psychiater.
Pôvodca neznámy
Bipolárna afektívna porucha nemá jednoznačne určenú príčinu. Na vzniku sa podieľajú najmä genetické vlohy, vrodené dispozície, biochemické, hormonálne zmeny a iné kombinácie vplyvov z vonkajšieho prostredia. Svoj podiel na spustení choroby môžu mať nepriaznivé životné udalosti, užívanie drog, nedostatok spánku, stres.
Najlepší StressFix – prírodná pomoc pri liečbe psychických porúch
StressFix❤️ je unikátny prípravok na podporu pri liečbe psychických ochorení ako je depresia, úzkosť a tiež pomáha pri spánkových poruchách. Špeciálne je tiež vhodný pri tetánií.
Prípravok je prírodného zloženia a obsahuje až 14 zložiek, čo je v celoslovenskom meradle priam rarita. Bylinné zložky sú tiež extrahované v pomere 10 ku 1, čo znamená že hoci sa uvádza napr. 250mg v jednej dávke, je to až 2500mg? sušenej rastliny. Za cenu 49 eur dostanete až 60 kapsúl?. Denná maximálna dávka pri veľkej psychickej záťaži sú 4 kapsule.
Hlavné benefity:
- Podpora pri depresiách
- Znižovanie prejavov úzkosti, nervozity
- Potláčanie chorobného strachu a rôznych fóbií
- Zlepšovanie kvality spánku a tým lepšia psychická odolnosť
- Prirodzené zvyšovanie sérotonínu a radosti
Ak si objednáte hneď, dáme vám aj? uvítaciu zľavu 5% na celý nákup-teda na akýkoľvek počet balení. Kupón dusevnezdravie zadajte do poznámky v objednávke.
Spúšťačom sa môže stať:
- udalosť spojená s výraznými emóciami
- situácie, kedy dochádza k narušeniu denných rytmov
Ľudia s predispozíciou sú viac citliví k emocionálnej a fyzickej záťaži, na užívanie návykových látok, k narušeniu denných rytmov alebo k hormonálnym výkyvom. Dedičnosť, vplyvy prostredia a životné udalosti sú súčet faktorov, ktorý prispieva k rozvoju choroby v okamihu, keď celková záťaž prekročí kritickú hranicu. Preto je vhodné, zbytočne sa nevystavovať rizikovým situáciám, posilňovať svoju schopnosť zvládania stresu a plánovať si rôzne druhy aktivít.
Test na bipolárnu afektívnu poruchu
Pokúste sa na najbližšie otázky vybrať jednu spomedzi odpovedí ÁNO/NIE:
- Boli ste niekedy natoľko hyperaktívny, že ste sa kvôli tomu dostali do problémov?
- Boli ste taký podráždený, že ste bezdôvodne kričali na ľudí?
- Cítite sa nadmieru sebavedomo?
- Ste cez noc bdelý?
- Ste prehnane výrečný?
- Neviete zastaviť prúd myšlienok?
- Vaša pozornosť je veľmi prchavá?
- Mávate omnoho viac energie, ako tomu býva obyčajne?
- Ste nadmieru aktívny?
- Telefonujete známym alebo rodine uprostred noci?
- Máte nadmerný zaújem o sex?
- Máte tendenciu robiť neobvyklé veci, viac riskovať, robiť unáhlené závery?
- Dostali ste sa kvôli vášmu správaniu do rodinných/finančných alebo iných závažných problémov?
- Má niekto z vašich príbuzných diagnostikovanú maniodepresívnu poruchu?
Ak ste na viac ako polovicu z týchto otázok odpovedali pozitívne, spĺňate čiastočne kritériá, ktoré by mohli naznačovať prítomnosť bipolárnej poruchy, preto by ste mali zvážiť odbornú konzultáciu u špecialistu, ktorý s určitosťou zadefinuje vážnosť vášho psychického stavu.
Rozdiel medzi unipolárnou a afektívnou poruchou
Pri kontakte s depresívnym pacientom sa musíme zamyslieť nad viacerými možnosťami. Jeho aktuálny psychický stav môže byť súčasťou bipolárnej afektívnej poruchy, ktorá je pravdepodobne bližšia schizofrénii ako depresii alebo môže ísť len o prechodný jednofázový depresívny stav.
Ak sa potvrdí, že postihnutá osoba trpí depresiou v rámci afektívnej poruchy, pravdepodobne ide o jednu konkrétnu fázu ochorenia, ktorú predstavuje zmena nálady do stavov skľúčenosti, uzkosti a smútku, pričom ju onedlho strieda ďalšia zo sprievodných fáz afektívnej oruchy, ktorou je, tzv. manická epizóda. Tá sa naopak prejavuje nadmernou rozjarenosťou, veselosťou a neprimeraným nadšením. Ak pacient trpí unipolárnou poruchou, môžeme u neho badať prítomnosť len jednej z týchto fáz – depresívnej.
Unipolárna porucha
– len jedna depresívna fáza- – vyskytuje sa v rôznych (miernych i ťažších) klinických formách v krátkodobých i chronických stavoch
Bipolárna porucha
- – depresívna fáza – manická fáza
- – striedanie dvoch rozdielnych protichodných etáp v poruchách nálady
Liečba
Pacienti sú odkázaní na užívanie liekov, ktoré tlmia príznaky, pomáhajú udržiavať náladu v rovine a potláčajú maniodepresívne stavy. Niekedy sa v ťažkých štádiách nasadzujú antidepresíva. U pacientov s bipolárnou poruchou však nesmú byť nasadené samostatne, ale v kombinácii so stabilizátormi nálady, ktoré zabraňujú patologickým výkyvom nálady. Samotné užívanie antidepresív veľa lekárov neodporúča, pretože spôsobujú nežiadúce vedľajšie účinky a prechod do manického stavu.
Kombinácia liekov a psychoterapie
Lieky sa zvyčajne podávajú v kombinácii s psychoterapiou (najčastejšie kognitívne behaviorálnou terapiou). Vo vážnych prípadoch sa môže pristúpiť k liečbe elektrošokmi. Psychoterapia je vhodná z dlhodobého hľadiska a cieľom je naučiť jedinca pochopiť svoje ochorenie, dokázať rozpoznať príznaky a včas na ne reagovať, aby sa ochorenie nevrátilo v plnej sile. Napriek tomu, že definitívne vyliečenie nie je možné, súčasnými prístupmi možno zoslabovať príznaky do takej miery, aby kvalita života pacientov bola relatívne vysoká.
Fázy bipolárnej poruchy
Počas ochorenia dochádza k určitým periodickým zmenám nálad. Môžu sa objaviť nasledujúce dve etapy: mánia a depresia, pričom mánia tvorí klinický protipól depresie. Prudké až neprirodzené výkyvy nálad môžu u pacienta pretrvávať aj niekoľko týždňov. Často začína nenápadne a rozvíja sa veľmi pozvoľne. Chorý spočiatku bojuje so zlou náladou a únavou, počas nasledujúcich dní až týždňov sa ale dostáva do ťažkej depresie.
Depresívna fáza
Pre túto etapu sú typické tiež myšlienky na samovraždu či dokonca pokusy o ňu. Epizóda depresie sa prejaví skleslou náladou, znížením energie i aktivity. Jedinec vidí všetko pesimisticky, neprežíva radosť, má znížené sebahodnotenie a sebavedomie, pocity viny, poruchy sústredenia. Trpí prerušovaným spánkom, zníženú alebo zvýšenú chuťou do jedla. Môžu sa vyskytnúť myšlienky na smrť.
Štandardné sú pocity ako nechuť do života, pocit menejcennosti, strata záujmu o koníčky, sebaobviňovanie, plač bez príčiny, výbuchy hnevu, podráždenosť, neschopnosť povedať, sebapoškodzovanie.
Sebaobviňovanie môže dokonca postihnutého priviesť k samovražedným úvahám, ktoré sú jedinou cestou k možnej úľave. V menej typických prípadoch sa pridáva naliehavé správanie spôsobené masívnou úzkosťou, nepokojom a agitáciou. Výnimkou nemusí byť ani „uľavenie si“ prostredníctvom zvýšenej konzumácie alkoholu, ktorá inak pre postihnutého nie je typická.
Manická fáza
Tá je pre pacienta je subjektívne príjemná, pre osoby v jeho okolí ťažko znesiteľná. Pacienti sú viac komunikatívni, reční, zhovorčiví, vzápätí sa stávajú hlučnými, v správaní je badať nezodpovednosť, zvýšené riskovanie, zlý odhad rizika, neuvážené finančné investície, zadlžovanie, strata sexuálnych zábran.
Manická fáza sa prejaví neprimerane veselou náladou, bezúčelným zvýšením energie a aktivity. Jedinec má zvýšené sebavedomie a sebahodnotenie, dá sa pozorovať úplná strata sebareflexie, preceňovanie vlastných schopností, strata sociálnych zábran, malá potreba spánku a hyperaktivita. K smrti môže dôjsť v dôsledku vysilenia organizmu, následkom zvýšeného riskovania (napr. rýchla jazda autom), experimentovaním s drogami.
Mierna mánia
Hypománia je miernejším prejavom mánie. Príznaky nie sú až také výrazné alebo sa prejavujú len niektoré z nich. Tento stav jedinec znáša pomerne dobre, hypománia nemusí natoľko zasiahnuť do bežného života jedinca, ale z dlhodobého hľadiska je veľmi riziková, pretože od manickej fázy ho delí len veľmi tenká čiara. V tomto období tiež jedinci často prestávajú užívať lieky a navštevovať lekára, pretože im je zdanlivo dobre.
Pauza – obdobie bez príznakov
Fázy mánie a depresie nie sú nepretržité, objavuje sa medzi nimi obdobie bez príznakov – takzvaná remisia. Obe extrémnej fázy môžu trvať niekoľko dní či týždňov, známe sú ale aj prípady, keď pacienti prežívali aj dva alebo viac fáz za deň. V takýchto prípadoch sa obdobie remisie zvyčajne nedostaví a chorý padá z mánie rovno do depresie.
Taktiež sa u pacientov môžu vyskytovať i obe fázy v zmiešanej podobe. Mánie a depresie sa objavujú naraz alebo sa počas dňa striedajú. To je najkomplikovanejšia a tiež najrizikovejšia forma bipolárnej poruchy nakoľko predstavuje veľmi vysoké riziko samovraždy.
Bipolárna porucha a sociálne vzťahy
Jedinci trpiaci bipolárnou poruchou sa vplyvom svojej choroby často dostávajú do konfliktov so svojím okolím. Pod vplyvom mánie sa často schyľujú k činom, ktoré by za normálnych okolností nevykonali – pacienti často nie sú schopní pravidelne dochádzať do zamestnania.
Okrem toho, že bipolárna porucha patrí medzi desať chorôb, ktoré najviac postihujú kvalitu života. Páchanie samovrážd pacientov s touto diagnózou je v porovnaní s bežnou populáciou pätnásťkrát viac.
Choroba umelcov
Bipolárna porucha nie je žiadnym výnimočným javom vo svete celebrít. Predstava o tom, že svet hviezd je dokonalý, býva často myľná a aj oni musia čeliť chorobám a problémom bežných ľudí. Medzi celebrity, ktoré zvádzajú boj s maniodepresívnou poruchou patria mnohí známi svetoví speváci a herci ako Catherine Zeta Jones, Kurt Cobain, Ozzy Osbourne, Robbie Williams, Vincent van Gogh, Hans Christian Andersen a z domácich osobností Katarína Feldeková, spevák Richard Muller, Petr Muk, Miloš Kopecký a mnohí ďalší…
Vybrané zdroje:
Najčastejšie otázky spojené s bipolárnou poruchou:
Čo je bipolárna afektívna porucha?
Bipolárna porucha je závažné psychické ochorenie. Prejavuje sa veľkou náladovosťou, fázami striedajúcej sa radosti a depresie, ktorá môže byť depresívna, manická alebo dokonca zmiešaná. Intenzívne striedanie nálad často vedie ku konfktom a vážnym problémom v každodennom živote, k rozpadu osobných vzťahov až k samovražedným myšlienkam.
Ktoré sú rizikové skupiny?
Tí, ktorí žijú alebo pracujú v extrémnom strese, príbuzní chorých a osoby, ktoré užívajú návykové látky. Choroba môže postihnúť všetkých bez ohľadu na vek, pohlavie, rasu, vzdelanie, či národnosť. Postihuje rovnakým pomerom ženské aj mužské pohlavie. Postihuje 1-2 ľudí zo sto. Začína v období dospievania a ranej dospelosti, ale k rozpoznaniu dochádza niekedy aj o niekoľko rokov neskôr.
Je bipolárna porucha dedičná?
Presné dôvody vzniku choroby nie sú známe. Údajne má ale vplyv dedičnosť aj extrémny stres, ktorému sa ľudia vystavujú. Existuje aj názor, že s predispozíciami k tejto chorobe sa človek už narodí, alebo že sa choroba vyvinie v dôsledku traumatického zážitku (zneužívanie či šikanovanie).
- medzi najviac ohrozené patria deti oboch chorých rodičov, v takom prípade je riziko rozvoja poruchy až 75 % (podobne veľké dispozície má k chorobe jednovaječné dvojča chorého jedinca – tu je pravdepodobnosť zhruba 70 %.)
- ak bipolárnou poruchou trpí len jeden z rodičov, existuje 50 % až 70 % šanca, že ochorie aj dieťa.
- ak poruchou netrpí nikto z príbuzenstva, je riziko ochorenia minimálne – zhruba 1%.
Bipolárna porucha je ochorenie dedičné a k jej rozvoju dochádza vplyvmi prostredia a vplyvmi rôznych životných udalostí. Vrodená (zdedená) dispozícia sa prejavuje odchýlkami vo fungovaní nervových buniek v oblastiach mozgu, ktoré zodpovedajú za kontrolu emócií.
Aké je riziko samovraždy?
Vysoké. Jeden z piatich chorých spácha v priebehu choroby samovraždu. V prípade, že jedinec má samovražedné myšlienky, prípadne okolie zaznamená túto okolnosť, je nutné neodkladne vyhľadať odbornú pomoc. Varovnými príznakmi môžu byť:
intenzívny pocit beznádeje a smútku- reči o smrti, úvahy o tom, keby jedinec nebol na svete
- strata záujmu o bežné aktivity, izolovanie sa od príbuzných, kamarátov
Aké sú ďalšie riziká?
Chorí jedinci majú sklon k zvýšenému užívaniu drog, vrátane vysokej konzumácie alkoholu. Ďalej sú riziká spoločenské v období manickej fázy, kedy môže pacient vykonať neuvážené rozhodnutia, ktoré môžu mať vážne následky. V neposlednom rade môže dospieť k veľkým finančným stratám, dlhom a pod.
Môžem bipolárnu poruchu spoznať sám na sebe?
Väčšina osôb dokáže spoznať či má alebo nemá psychickú ťažkosť. Každý z nás občas pozoruje nespavosť, napätie, smútok, trému a pod. S psychickými poruchami je to trochu zložitejšie. Do úvahy je potrebné brať veľa okolností, časové hľadisko, nutné je vylúčiť niektoré poruchy osobnosti a pod.
K dispozícii sú tzv. sebaposudzovacie dotazníky, ale tie majú len orientačnú hodnotu. Stanovenie správnej diagnózy patrí do rúk odborníka – lekára so špecializáciou v odbore psychiatria.
Aká je diagnostika?
Ošetrujúci lekár určí chorobu na základe rozhovoru s postihnutou osobou, diagnóza je postavená na podrobnom opise príznakov, a taktiež na základe komunikácie s najbližším okolím pacienta. Bipolárna porucha je závažné psychické ochorenie a podmienkou pre jej zvládnutie je vyhľadanie psychiatra.
Ako sa lieči bipolárna porucha?
U väčšiny pacientov je možné dosiahnuť stav stabilizovať pod podmienkou dlhodobej preventívnej liečby, počas ktorej sa kombinujú lieky spolu s terapiami. Pri pravidelnom a trvalom užívaní liekov vykazujú pacienti oveľa lepšie výsledky, avšak i pri pravidelnom užívaní liekov sú možné výkyvy nálad.
Vybrané zdroje:
