Posledná aktuálizácia prebehla 5. apríla 2024. Upravila redakcia StressFix
Pri slove joga asi každému z nás napadnú iné veci. Niektorí ju poznajú len z rozprávaní priateľov a internetových článkov, iní v nej pravidelne hľadajú úľavu od každodenného napätia a stresu, či ju využívajú ako krátku pauzu na oddych, pri ktorej relaxujú a prídu na iné myšlienky. Čo teda joga je a ako nám už tisícročia pomáha so zvládaním nárokov života?
TIP pre vás:
Neviete ako sa uvoľniť? Hľadáte a skúšate rôzne možnosti ale nič nezaberá?
StressFix je unikátny preparát zložený z extrahovaných prírodných zložiek, ktorého cieľom je znižovať stres✔️, odbúravať úzkostné stavy✔️ a upokojiť telo i myseľ✔️. Pozrite si viac o Stressfix-e➡️ alebo si pozrite jeho zloženie?.
Joga je pomenovanie vzniknuté zo staroindického slova „jógah“, ktorého doslovný preklad znie zapriahnutie, pripojenie (duše k nadprirodzeným silám). Označuje filozoficko-náboženský smer spojený so skupinou meditačných teórií a praxí. Joga je široký pojem združujúci množstvo existujúcich praktík a smerov, z ktorých niektoré sú spojené s hinduistickou, iné s budhistickou či džinistickou náukou. Medzi svetovo najznámejšie smery patria hatha joga a raja (radža) joga.
Joga v minulosti
Historické pramene sa nezhodujú na tom, kedy a kde presne učenie jogy vzniklo. Predpokladá sa, že prvotný vývoj jogy pochádza z obdobia harappskej kultúry (civilizácia na povodí rieky Indus v rokoch 3300 – 1900 pred našim letopočtom). Taktiež pramene z oblastí východnej Indie spomínajú učenie jogy v roku 1500 – 600 pred našim letopočtom. Zápisy filozofických škôl troch spomínaných náboženstiev pochádzajúce z rokov 500-200 p.n.l. obsahujú už celistvejšiu teóriu jogy – prvýkrát nastalo spojenie slova joga so spomínaným učením v diele Katha Upanishad, ktoré sa datuje do 3. až 5. storočia pred našim letopočtom. Táto zbierka definuje jogu ako posvätný stav absolútnej kontroly svojej mysle, tela a zmyslov a poskytuje prvý teoretický základ pre jej pochopenie.
Učenie jogy pretrvalo zánik staroindických civilizácii a uchovalo sa aj v novších zápisoch – stredoveké texty opisujú rôzne nové formy jogy, napríklad:
- Bhakti joga – vznik tohto prúdu sa datuje do 6. – 9. storočia nášho letopočtu; táto hinduistická teória odkazuje na oddanosť jednému, „osobnému“ božstvu – každý človek má podľa učenia Bhakti nájsť a uctievať svojho osobného boha.
- Tantra – odvetvie jogy, ktoré vzniklo približne v 5. storočí n.l. Počas stredoveku sa z učenia tantry vyvinula hatha joga, jedna z najznámejších dnešných škôl jogy.
- Zen – učenie Zen, ako prúd budhizmu silno ovplyvnený taoizmom, sa vyvinulo počas druhej polovice prvého tisícročia nášho letopočtu. Teórie Zen obsahovali okrem tradičných aj nové, osobitné techniky jogy.
Moderná joga
Techniky jogy fungovali v indických civilizáciách tisícročia, do povedomia zvyšku sveta sa však dostali až počas 19. storočia, kedy Spojené kráľovstvo obsadilo územie Indie. Počas tohto obdobia do sveta preniklo množstvo indických textov, ktoré pre ľudstvo priniesli nové a nepoznané informácie. O jogu a iné indické učenia bol, najmä medzi Európanmi, okamžitý záujem. K rozvoju jogy prispela práca bengálskeho lekára Nobina Chundera Pala, ktorý v roku 1851 vo svojej knihe Rozprava o filozofii jogy predstavil neznámu jogu širokej verejnosti.
Najlepší StressFix – prírodná pomoc pri liečbe psychických porúch
StressFix❤️ je unikátny prípravok na podporu pri liečbe psychických ochorení ako je depresia, úzkosť a tiež pomáha pri spánkových poruchách. Špeciálne je tiež vhodný pri tetánií.
Prípravok je prírodného zloženia a obsahuje až 14 zložiek, čo je v celoslovenskom meradle priam rarita. Bylinné zložky sú tiež extrahované v pomere 10 ku 1, čo znamená že hoci sa uvádza napr. 250mg v jednej dávke, je to až 2500mg? sušenej rastliny. Za cenu 49 eur dostanete až 60 kapsúl?. Denná maximálna dávka pri veľkej psychickej záťaži sú 4 kapsule.
Hlavné benefity:
- Podpora pri depresiách
- Znižovanie prejavov úzkosti, nervozity
- Potláčanie chorobného strachu a rôznych fóbií
- Zlepšovanie kvality spánku a tým lepšia psychická odolnosť
- Prirodzené zvyšovanie sérotonínu a radosti
Ak si objednáte hneď, dáme vám aj? uvítaciu zľavu 5% na celý nákup-teda na akýkoľvek počet balení. Kupón dusevnezdravie zadajte do poznámky v objednávke.
Ďalšou významnou osobnosťou, ktorá prispela k rozvoju jogy, bol indický mních Swami Vivekananda (1863-1902), ktorý v 90. rokoch 19. storočia cestoval po Európe a USA kde viedol semináre a stretnutia, na ktorých prednášal o filozofii a technikách jogy. Je preto považovaný za prvého „inštruktora“ jogy na svete.
Termín joga je dnes prevažne spojený s formou fyzického cvičenia, čo je zásluhou európskej a severoamerickej civilizácie. Tieto z jogy a iných indických učení na začiatku 20. storočia urobili kultúrny trend. Záujem západnej kultúry o indické duchovné dedičstvo vrcholil v 60. rokoch 20. storočia, kedy v Indii vznikalo množstvo neo-hinduistických škôl so zameraním na výučbu prisťahovalcov zo západu. V tomto období medzi najznámejších učiteľov a inštruktorov patrili Sivananda Saraswati a Tirumalai Krishnamacharya. Títo indickí mnísi sa zaslúžili o rýchly rozvoj hatha jogy medzi prisťahovalcami a neskôr jej techniky prednášali aj v zahraničí. Ich práca prispela k rapídnemu zvýšeniu povedomia o joge v nasledujúcich desaťročiach.
Účinky
Účinky techník jogy ako fyzického cvičenia sú skúmané odborníkmi už dlhú dobu. Na množstvo otázok, ktoré s liečivými a terapeutickými účinkami jogy súvisia, sa stále nenašla odpoveď. Všeobecne sa však fyzickým cvičeniam vychádzajúcim z tohto indického učenia pripisujú pozitívne účinky v rôznych oblastiach života:
- stres a psychické napätie – joga dovoľuje telu aktívne relaxovať, čo preukázateľne znižuje hladiny stresu a psychického napätia. Taktiež sa joga odporúča ako nízkonámahová aktivita s upokojujúcim účinkom – pomáha pri nervozite aj únave.
- sedavý životný štýl – cvičenie jogy môže byť dobrým pomocníkom pre ľudí, ktorí vystavujú svoje telá sedavým zamestnaniam – pomáha s uvoľnením organizmu a poskytuje potrebnú relaxáciu.
- sekundárna terapia – joga sa ukázala byť vhodným doplnkom k aktívnej liečbe množstva ochorení. Jej relaxačný, upokojujúci charakter s priaznivým vplyvom na psychiku sa odporúča ako vedľajšia terapia pri liečbe psychických porúch či depresie.
- zdravý vývoj – techniky jogy môžu byť účinné ako cvičenia pre zdravý vývoj detí – pomáhajú pri strečingu a vhodne pripravia telo na fyzickú aktivitu. Taktiež pomáhajú s rozvojom pozornosti a prispievajú k správnemu dýchaniu.
- harmonický život – cieľom učenia jogy je dosiahnutie harmónie tela. Jej účinky fungujú podobne, snažia sa odstrániť z našich tiel nestabilitu a prispievať k vyrovnanému, pokojnému stavu. Cvičenie jogy nám preto môže pomôcť so stabilitou v živote – psychickou, fyzickou aj duchovnou.
Joga na chrbticu či na chudnutie?
Množstvo inštruktorov či priaznivcov jogy pripisujú jej cvičeniu viaceré liečivé účinky. Väčšina z nich sú odborne nepodložené, čo však nemusí znamenať, že nutne nefungujú. Cvičenie jogy má iný vplyv na každého z nás, čo robí objektívny výskum jej účinkov veľmi náročným. Medzi známe spomínané účinky patrí:
- odstránenie bolestí chrbtice, krížov a krku
- zlepšenie pohyblivosti kĺbov a svalov
- redukcia telesného tuku
- zvýšenie vitálnej kapacity pľúc a zlepšenie dýchania
- detoxikácia organizmu
- zlepšenie činnosti obehového systému a srdca
- odstránenie stresu
Joga v dennom živote
Učenie jogy si v priebehu tisícročí našlo stabilné miesto v živote mnohých priaznivcov. Jej teórie sprevádzajú nasledovateľov celým ich životom s cieľom dosiahnutia harmónie tela a mysle. Joga bola dlho spájaná s náboženskými rozpormi, keďže jej učenie bolo mnohými považované za snahu rozšíriť východné náboženstvá do západného sveta. Medzi priaznivcami jogy táto myšlienka rozruch nevyvolala – v 20. storočí si indické duchovné spoločenstvá našli milióny nasledovateľov po celom svete. Dnes je joga súčasťou každodennej rutiny mnohých ľudí – od indických mníchov až po anglickú aristokraciu. Jej učenie spája rôzne spoločenstvá a kultúry s jedným cieľom – cestou k telesnej harmónii a stabilite.
Cvičiť, či necvičiť?
K joge smerujú rôzne cesty. Mnoho ľudí začína s cvičením jogy pre požadované účinky, iných láka filozofický a duchovný aspekt, ďalší zasa hľadajú formu trávenia voľného času. Preto sa môžu vyskytnúť rôzne otázky týkajúce sa nášho výberu:
- Je pre mňa joga vhodná? T.K.V. Desikachar, známy indický inštruktor jogy, vo svojom bestselleri The Heart of Yoga tvrdí, že joga je vhodná pre každého, kto dokáže dýchať. V iných zdrojoch sa zasa stretávame s názorom, že joga je výberová záležitosť – funguje len pre tých, ktorí dokážu jogu pochopiť a tvrdo na sebe pracovať. Pravda je asi kombináciou oboch – jogu síce môže robiť každý z nás, spokojnosť však závisí aj od toho, čo od cvičenia očakávame.
- Môžu jogu cvičiť deti či seniori? Joga je vhodná pre osoby všetkých vekových kategórii. Jej primárna forma je nenáročná na pochopenie a realizáciu, takže aj deti si prídu na svoje, v prípade menších detí samozrejme však netreba mať vysoké očakávania. Pre seniorov je joga ako stvorená – väčšina z nich má problémy s mobilitou týkajúce sa kĺbov, šliach či kôrnatenia ciev, na ktoré má cvičenie jogy pozitívne účinky.
- Nie je to nuda? Učenie jogy učí človeka spomaliť svoj životný rytmus a relaxovať. Pre niektorých z nás to teda môže znamenať nudné a zdĺhavé cvičenia, pri ktorých sa len snažíme počúvať a nezaspať. Aj keď takáto skúsenosť je úplne bežná, najmä u priaznivcov hektického života, pre iných to je ten správny spôsob relaxu a rozvíjania osobnosti. Odpoveď na túto otázku teda nie je jednoznačná – každý z nás obľubuje niečo iné.
- Nebude pre mňa cvičenie príliš náročné? Joga poskytuje množstvo rôznych techník, ktoré sa líšia aj náročnosťou prevedenia. Existujú skupiny cvikov, ktoré sú určené začiatočníkom, iné sú zas určené len pre skúsených cvičencov. Pri výbere techník pre začiatočníkov je preto nutná konzultácia s inštruktorom, ktorý vám zaručene poradí správny plán cvičenia. V joge si každý príde na svoje, netreba sa preto obávať, ak niečo nezvládnete.
- Aký štýl jogy si vybrať? Existuje množstvo rôznych štýlov, ktoré joga vyučuje. Najrozšírenejšie sú techniky hatha jogy, ktoré sa cvičia vo väčšine joga klubov. Ak vám však tento štýl nesedí, nezúfajte – moderná joga ponúka mnohé alternatívy, ktoré sa vám môžu zdať lákavejšie. V ponukách nájdete napríklad partnerskú jogu (jogu vo dvojici), vzdušnú jogu (s prvkami tanca) či acro jogu (jogu spojenú s akrobatickými prvkami) alebo power jogu (spojenú so strečingovým a rehabilitačnými cvičeniami).
- Ako správne cvičiť? Techník jogy je veľké množstvo, každá z nich si však vyžaduje precíznosť a dodržiavanie určených foriem cvičenia. Pre dosiahnutie žiadaných účinkov jogy je nutné dbať na správnu techniku prevedenia jednotlivých cvičení. Začínať s jogou sa preto odporúča pod dohľadom skúseného inštruktora. Niektoré druhy jogy vyžadujú od cvičencov určitý druh joga oblečenia, iné zasa apelujú na dodržiavanie presných pravidiel počas cvičenia.
Joga cviky pre začiatočníkov i pokročilých – stačí vám podložka!
Techniky jogy obsahujú množstvo cvičení so zameraním na rôzne oblasti tela. Tieto cvičenia sú zvyčajne vykonávané prostredníctvom vystavenia tela do jogových polôh (ásana). Tie sú spájaním fyzickej polohy tela s duševným stavom, čo pomáha cvičencom vytvoriť harmonický celok tela a mysle. Ich cvičenie sa využíva vo všetkých joga kluboch, ale je ľahko realizovateľné aj v pohodlí domova. Jediné, čo potrebujete, je záujem cvičiť a podložka, tzv. jogamatka. Medzi najpoužívanejšie cviky patria:
Polohy v sede a jogové sedy – v minulosti boli sedy považované za najdôležitejšie ásany, pretože silne ovplyvňujú činnosť mozgu a umožňujú vyššie stavy vedomia.- Polohy v stoji – polohy v stoji podľa teórií rozvíjajú rovnováhu a silu a harmonizujú organizmus.
- Predklonové polohy – patria medzi významne jogové cviky s priaznivými účinkami na chrbát a brucho, rovnajú chrbticu a stlačujú orgány v bruchu. Taktiež počas rozjímania zjemňujú prejavy ega a vedú k introspekcii.
- Záklonové polohy – pomáhajú odstraňovať tuhosť chrbtice, posilňujú svaly chrbta a zlepšujú dýchanie. Ich cvičenie v indickej teórii má nabádať cvičenca k pracovitosti a otvorenému charakteru.
- Úklonové polohy – zlepšujú pohyblivosť chrbtice a vyrovnávajú telesné asymetrie. Zároveň podľa teórií zlepšujú dýchanie a celkovo ukľudňujú.
- Torzné polohy – patria medzi vhodné cvičenia na chrbticu, zlepšujú jej stav a odstraňujú blokády. Taktiež majú viesť cvičenca k sebareflexii.
- Rovnovážne polohy – podporujú celkovú vyváženosť tela aj mysle. Zároveň zosilňujú vnútornú mentálnu silu a istotu.
- Obrátené polohy – rozvíjajú pocit vzdania sa istôt a nadvlády, slúžia na duchovné účely.
Zaujíma vás
Čo je joga?
Je filozoficko-náboženský smer ale nie je v pravom slova zmysle náboženstvom. Prvé zápisy o joge sa datuje až do roku 1600 pred naším letopočtom. Ide o tzv. spojenie alebo prepojenie duše a tela.
Ako s ňou začať?
Veľmi jednoducho. Stačí si nájsť aspoň 20 minút pre seba, najlepšie je aby ste neboli rušený. Inšpirujte sa nejakým videom alebo naším článkom a vyskúšajte niektorý zo série cvikov.
Ako sa cvičí?
Nepriamo na ňu odpovedá predchádzajúca otázka. Je naozaj obrovské množstvo spôsobov ako cvičiť jogu. Základným princípom ale ostáva, že ide skôr o neimpulzívne cvičenia so správnym dýchaním. Inšpirujte sa cvikmi vyššie.
Ako joga pomáha?
Vplyv jogy na telo a psychiku je predmetom vedcov už pomerne dlhú dobu. Hoci existujú iba čiastkovo podložené výskumy s pozitívnym vplyvom na ľudí, môže to byť spôsobené aj tým, že sa môže ťažko hľadať kauzalita, teda nejaká súvislosť medzi cvičením, vplyvom na dušu a duchovným rozmerom jogy.
Je joga náboženstvo?
Ide o skôr o učenie, resp. filozofický smer ako náboženstvo, ktoré si my predstavujeme pod týmto pojmom.
