Agorafóbia -s panickou poruchou☑️ + liečba, lieky aj terapia

Väčšina ľudí sa nijako mimoriadne nezaoberá tým, keď idú do obchodu, keď sa prechádzajú po námestí alebo dochádzajú mestskou hromadnou dopravou do práce. Práve tieto situácie (a ďalšie k nim) sú nočnou morou ľudí, ktorých trápi agorafóbia.

Kam patrí agorafóbia?

Odborníci zaraďujú agorafóbiu medzi neurotické, stresom podmienené a somatoformné poruchy. Diagnosticky sa táto kategória označuje od F40 po F48. Nižšou kategóriou, kde je agorafóbia zaradená sú fóbicko-anxiózne poruchy. Sem patrí okrem agorafóbie (F40.0) aj sociálna fóbia (F40.1) a špecifické izolované fóbie (F40.2). Fóbicko-anxiózne poruchy sú tie, pri ktorých sa prejavuje úzkosť a strach v situáciách, ktoré bežne nepovažujeme za nebezpečné. Charakteristické pre túto kategóriu porúch je vyhýbanie sa podnetom, ktoré úzkosť a strach spôsobujú.

TIP pre vás: Trpíte fóbiou a máte z nej neustály strach? Hľadáte spôsob, ako sa upokojiť? StressFix je unikátny preparát zložený z extrahovaných prírodných zložiek, ktorého cieľom je znižovať stres a tlmiť fóbie✔️, odbúravať úzkostné stavy✔️ a upokojiť telo i myseľ✔️. Pozrite si viac o Stressfix-e➡️  alebo si pozrite jeho zloženie?.

Pacienti, ktorým bola diagnostikovaná porucha z tejto kategórie sa intenzívne sústredia na prežívané fyzické (vegetatívne) prejavy, ktorými sú napríklad búšenie srdca alebo mdloba. Objavuje sa taktiež strach zo smrti, či strach zo straty kontroly, niekedy aj strach, že sa človek v danej situácii zblázni. Veľmi častá je aj tzv. anticipačná úzkosť (úzkosť, ktorú človek cíti, keď sa blíži situácia, ktorej sa obáva, alebo si na túto situáciu len spomenul). Častokrát sa fóbické poruchy objavujú aj s depresiou.

Čo je agorafóbia?

Pojem agorafóbia pochádza z gréckych slov agora (αγορά) a fobos (φόβος). Gréci používali slovo agora pre pomenovanie priestranstva, kde sa zhromažďujú ľudia. Fobos znamená fóbia.

Psychológovia uvádzajú, že ide o skupinu fóbií, ktoré zahŕňajú napríklad strach z opustenia domova, z verejných priestorov, námestí, z obchodov a taktiež z tlačeníc. Objavuje sa aj strach z cestovania hromadnou dopravou, čiže strach z vlakov, autobusov, metra či lietadiel. Tento strach je najsilnejší, ak je osoba trpiaca agorafóbiou osamote, bez doprovodu. Často sa pri agorafóbii stretávame aj s panickou poruchou. Veľmi častými sú pri agorafóbii obsedantné príznaky (vnucujúce sa myšlienky), depresie a sociálna fóbia. Agorafóbia je porucha, s ktorou sa väčšina pacientov snaží bojovať tak, že sa vyhýbajú ohrozujúcim situáciám. Niektorým sa to darí natoľko, že pociťujú len slabé prejavy.

Agorafóbia a jej príznaky

Príznaky agorafóbie sa prejavujú na širokej palete. Hlavnými príznakmi sú tie psychologické. Sem patria:

Chybné pomenovanie

Vyššie sme uvádzali, že slovo agorafóbia v podstate vyjadruje strach z otvorených priestranstiev, kde sa zhromažďujú ľudia. Pravdou ale je, že sa jedná skôr o strach, že človek nezvládne svoj strach z týchto miest, zrúti sa na verejnosti či nejako ináč strápni. Taktiež je dôležitým faktorom aj strach, že mu nikto v tejto situácii nedokáže pomôcť. Hlavnými prejavmi agorafóbie sú teda strach zo spoločensky nehodného správania a z chýbajúcej pomoci v okolí. Preto sa ľudia, ktorí agorafóbiou trpia radšej zdržiavajú doma alebo v inom bezpečnom prostredí, ktoré dobre poznajú alebo majú istotu, že tam nájdu pomoc, ak to bude potrebné.

Výskyt agorafóbie

Agorafóbia sa prejavuje dva krát viac u žien, ako u mužov. Prečo to tak je zatiaľ výskum jednoznačne nepreukázal. Predpokladá sa však, že ženy majú oproti mužov lepšiu schopnosť vyhľadať pomoc, ak ju potrebujú (čím sa zvyšuje množstvo zistených diagnóz agorafóbie u žien) a zároveň muži skôr siahnu po zneužívaní alkoholu, ako po odbornej pomoci.

Dôvody fyzických prejavov

Agorafóbia sa prejavuje podobne, ako každá iná úzkosť. Nervový systém je podráždený a je zvýšená úroveň adrenalínu v krvi. Ľudia s agorafóbiou ale častokrát preceňujú podobné fyziologické prejavy. Aj pri bežnej aktivite, ktorá je trochu fyzicky náročná a začnú pri nej pociťovať napríklad zvýšený tep či búšenie srdca a potenie, môžu vyhodnotiť ako infarkt, či inú závažnú chorobu. To v konečnom dôsledku môže viesť k panickému ataku.

Kedy diagnostikujeme agorafóbiu

Agorafóbia, podobne ako iné psychické poruchy podlieha istým kritériám, aby mohla byť diagnostikovaná. Oficiálnymi kritériami sú napríklad:

Uvedené prejavy ale nestačia na diagnózu. Najmä kvôli poslednému bodu je potrebná tzv. diferenciálna diagnostika, ktorú musí previesť odborník a vylúči ňou iné možné poruchy.

Prečo agorafóbia prichádza?

Vysvetlení, prečo sa agorafóbia prejaví, resp. čo ju spôsobuje je viacero. Avšak, žiadne z nich nie je stopercentne potvrdené. Väčšinou ja jedná o viacero kombinovaných príčin, alebo tu môžu hrať rolu aj dôvody, ktoré ešte odborníci nepoznajú. Napriek tomu je dobré poznať faktory, o ktorých vieme, že majú nejaký súvis s agorafóbiou.

• Požívanie alkoholu a iných látok

  • Chronické, čiže nadmerné používanie liekov na ukľudnenie a liekov na spánok, akými sú napríklad benzodiazepín, ukázalo súvislosť s agorafóbiou. Existujú ľudia, ktorým začali príznaky agorafóbie práve počas požívania týchto liekov, pričom ak ich vysadili, prejavy agorafóbie sa zredukovali.
  • Taktiež môže agorafóbiu spôsobovať aj nadmerné požívanie alkoholu. Predpokladá sa, že ju môže spôsobiť zmena chemických procesov v mozgu, ktoré nastávajú pri dlhodobom a intenzívnom požívaní alkoholu.
  • Fajčenie cigariet tiež nepomáha, keď chceme zredukovať prejavy agorafóbie. Presný vplyv, aký má fajčenie tabaku na agorafóbiu nie je známy, aj keď sa preukázal, že existuje. Odborníci predpokladajú, že na intenzitu agorafóbie pôsobia hlavne dýchacie problémy, ktoré fajčenie spôsobuje.

• Attachment

  • Attachment je psychologický pojem, ktorý sa do slovenčiny nezvykne prekladať a používa sa v anglickom tvare. Za jeho slovenský ekvivalent sa ale považuje „vzťahová väzba“. Attachment popisuje tvorbu blízkeho vzťahu, ktorý si formuje dieťa v útlom veku voči svojmu opatrovníkovi (zvyčajne voči matke). Aký kvalitný je tento vzťah v úvodných mesiacoch života dieťaťa potom ovplyvňuje celý život človeka. Agorafóbia sa prostredníctvom teórie attachmentu vysvetľuje tak, že človek pociťuje odlúčenie od svojho bezpečného miesta, resp. že nie je schopný toto odlúčenie tolerovať. Obdobne sa popisuje vzťah matky a dieťaťa ak je medzi nimi vyvinutá tzv. neistá vzťahová väzba.

• Priestorová teória

  • Viaceré smery sociálnych vied nazerajú na agorafóbiu z pohľadu priestoru v ktorom žijeme. Niektoré smery považujú za možnú príčinu prejavenia sa agorafóbie všadeprítomnosť áut a urbanizáciu. Tieto dva faktory spôsobili, že sa naše prostredie začalo veľmi intenzívne rozrastať (výstavba je veľmi intenzívna). To znamená, že sa dramaticky rozširuje verejný priestor, no s ním sa aj významne redukuje priestor súkromný. Odborníci sa domnievajú, že tento narastajúci rozdiel medzi veľkosťou verejného priestoru a veľkosťou súkromného prostredia je pre ľudí trpiacich agorafóbiou neprekonateľný a preto spôsobuje úzkosť.

• Evolučná psychológia

  • Evolučná psychológia, ako dôležitá súčasť skúmania ľudskej mysle sa tiež venuje problematike agorafóbie. Agorafóbiu vysvetľuje rozdielne, ak sa jedná o agorafóbiu s panickými atakmi, alebo ak sa tieto ataky neprejavujú.
    • V prípade agorafóbie bez panických atakov ju považujú za špecifickú fóbiu, čiže fóbiu z nejakej konkrétnej veci, či udalosti (podobne, ako napríklad. arachonofóbia je strach z pavúkov, tak agorafóbia je jednoduchý strach z otvorených priestranstiev). Ten strach má podľa evolučných psychológov aj evolučný dôvod. V dávnej minulosti nebolo pre pra-človeka bezpečné pohybovať sa na otvorených priestranstvách, pretože bol ohrozený predátormi. Je preto možné, že tento strach v nás dedične pretrval.
    • Ak sa jedná o agorafóbiu s panickými atakmi, vysvetľuje sa ako vyhýbavé správanie voči situáciám, kde človek očakáva, že sa mu môže panický atak spustiť. Človek trpiaci agorafóbiou sa vtedy neobáva ani tak priestoru samotného, ako možného panického ataku a toho, že mu nebude mať kto pomôcť, resp. že na verejnosti zažije tzv. Faux pas [fó-pa].

Liečba agorafóbie

Agorafóbia patri medzi poruchy, s ktorými sa dokážu odborníci celkom dobre vysporiadať. Je však dôležité odborníkom dôverovať a dodržiavať naordinované postupy, ktorými nám chcú pomôcť. To platí aj pre liečbu prostredníctvom psychoterapie a na liečbu prostredníctvom liekov. Tieto dve formy liečby sú pri agorafóbii najčastejšie a najefektívnejšie.

• Psychoterapia

  • Ako najúčinnejšia forma terapie sa dlhodobo ukazuje tzv. kognitívno-behaviorálna terapia. Postupy, ktoré táto terapia využíva sú veľmi účinné nielen z pohľadu potlačenia prejavov agorafóbie, ale zároveň preukazujú veľkú trvácnosť, čiže je veľmi vhodná pre dlhodobé riešenie tohto problému. Hlavný postup, ktorý kognitívno-behaviorálna terapia používa je expozičná terapia. Pri tomto postupe sa systematicky, pomaly a pod kontrolou terapeuta vystavuje klient situáciám, ktoré v ňom vyvolávajú úzkosť, strach a obavy. Postupom času sa miera expozície zvyšuje, takže sa zvyšuje aj tolerancia človeka k týmto stiuáciám. Táto terapia môže byť prevádzaná jednotlivo aj skupinovo.
  • Nápomocná pri terapii agorafóbie je aj kognitívna reštrukturalizácia. Je to tzv. dianoetický, čiže „rozumový“ rozhovor, kde terapeut pracuje s klientom na nahradzovaní iracionálnych a kontraproduktívnych presvedčení tými reálnejšími a pozitívnymi.
  • Ako prospešné pri zvládaní agorafóbie sa preukázali aj rôzne relaxačné techniky. Pomáhajú najmä pri prevencii panických a úzkostných prejavov.
  • Ak sú prejavy agorafóbie a panických atakov veľmi intenzívne, zvykne sa psychoterapia kombinovať aj s farmaceutickými doplnkami, aby sa zvýšila jej efektivita.

• Medikácia

  • Používanie liekov na liečbu agorafóbie je bežným postupom a mnoho krát jediným. Využívajú sa najmä antidepresíva na báze selektívnych inhibítorov spätného vychytávania serotonínu (zimeldín, fluoxetín a pod). Využívajú sa tu taktiež benzodiazepíny, inhibítory monoaminooxidázy a tricyklické antidepresíva. Pri využívaní podobných liekov je ale nutné riadiť sa inštrukciami lekára. Svojvoľné upravovanie dávok, vynechávanie dávok či nekonzultovaná zmena liekov môže viesť k závažných zdravotným problémom. Ak by k zdravotným problémom nedošlo, prinajmenšom podobným správaním maríte svoje vlastné možnosti liečby.
  • Lieky, ktoré sa na liečbu agorafóbie využívajú majú väčšinou dlhú dobu nástupu účinku. Je to mnohokrát nepríjemné, ale pre zlepšenie stavu je zväčša potrebné vydržať prvotné vedľajšie účinky liekov, aby sa mohol prejaviť ich liečebný účinok. Svojvoľné vysadenie liekov kvôli počiatočným problémom je kontraproduktívne. Ak by predsa len boli vedľajšie účinky neznesiteľné, je potrebné sa o tom poradiť so svojim lekárom. Nastavenie liečby psychickým problémov je náročný proces, preto aj lekár potrebuje vašu úplnú úprimnosť a trpezlivosť, kým sa nájde správna kombinácia liečiv.

• Alternatívne spôsoby liečby

  • Svojpomocné skupiny sa ukazujú ako výborný prostriedok vyrovnávania sa so psychickými problémami. Agorafóbia v tomto smere nie je výnimkou. Možnosť hovoriť o prežívaných ťažkostiach s ľuďmi, ktorí ich zažívajú tiež, má sama mnohokrát terapeutické účinky. Ideálne je, ak je súčaťou svojpomocnej skupiny aj psychológ, ktorý však slúži len ako moderátor, ak sa v komunikácii vyskytujú nebezpečné informácie.
  • Slabé výsledky pri liečbe dosahuje terapia s názvom „desenzitizácia a spracovanie pomocou očných pohybov„. Táto forma liečby by určite nemala byť prvým krokom, ako sa s agorafóbiou vyrovnať. Je vhodné využívať ju len ak predošlé spôsoby liečby nepomáhajú.
  • Ako spôsob zlepšenia efektivity primárnych spôsobov liečby agorafóbie je vhodné venovať sa aj rôznym spôsobom a technikám zvládania stresu. Ten je častokrát prispievajúcim prvkom, ktorý agorafóbiu posilňuje.
  • V neposlednom rade je vhodné prispôsobiť problémom, ktoré agorafóbia vyvoláva, aj svoj jedálniček. Kofeín či niektoré lieky môžu podporovať prejavy agorafóbie tým, že majú povzbudzujúci účinok. Taktiež, zdravá strava nie je na škodu pri žiadnom psychickom ochorení.

V každom prípade, ak zažívate podobné príznaky, je vhodné navštíviť odborníka. Čím skôr sa budete snažiť tento problém riešiť, tým ľahšie to pre vás bude.

Vybrané zdroje:

• http://data.nczisk.sk/old/infozz/mkch/mkch-10/cast0500.pdf
• https://cs.wikipedia.org/wiki/Agorafobie
• https://www.slovenskypacient.sk/agorafobia-priznaky-liecba-terapia-lieky/
• https://books.google.cz/books?id=64F5CgAAQBAJ&printsec=frontcover&key=AIzaSyDlPfI89JdFhWBVsMVsavVo6aNh057xlTc#v=onepage&q&f=false