Posledná aktuálizácia prebehla 19. apríla 2024. Upravila redakcia StressFix
Sociálna úzkostná porucha je niečo, čo do istej miery zažíva každý z nás. Taktiež je to porucha, ktorá patrí medzi najčastejšie. Určite poznáte situáciu, keď sedite v rušnom bistre na rýchlom obede a pritom v myšlienkach riešite, ako sa na vás ľudia pozerajú, čo si o vás myslia a ako na nich vaše správanie pôsobí. Veľmi rýchlo sa k týmto myšlienkam pridá strach, aby ste počas jedenia nespravili niečo, čo by mohlo byť pre ostatných neprijateľné. Ak ste sa v tomto popise našli, tak poznáte základný pocit, s ktorým sa musia ľudia trpiaci sociálnou úzkostnou poruchou vyrovnávať.
Ako sa sociálna úzkostná porucha prejavuje?
Keďže táto porucha patrí do kategórie úzkostných, má veľké množstvo podobných prejavov, ako iné úzkostné poruchy. Veľmi častá v tejto kategórii porúch je tzv. palpitácia, čiže búšenie srdca. Prejavuje sa však aj potenie, chvenie, ťažkosti s dýchaním až pocity dusenia. Intenzívne sa môžu prejavovať aj pocity mdloby, zimnica či práve naopak návaly tepla. Náš žalúdok taktiež protestuje, preto nie je výnimočná ani žalúdočná nevoľnosť. Okrem týchto fyziologických prejavov sa môžu vyskytnúť aj psychologické prejavy úzkosti, ako derealizácia (pocit neskutočnosti situácie) a depersonalizácia (oddelenosť jedinca od seba samého). Na jednej strane je celkom bežný aj strach človeka, že prestane ovládať situáciu v ktorej sa nachádza, na druhej strane sa niekedy objaví aj vážny strach zo smrti.
Špecifickým prejavom konkrétne sociálnej úzkostnej poruchy je strach zo situácií, kde môže človeka niekto iný sledovať. Tento strach sa prejavuje nie len popísanými všeobecnými znakmi úzkosti, ale spôsobuje aj vyhýbanie sa podobým situáciám, čo sekundárne vedie k sociálnym problémom (neschopnosť zúčastňovať sa spoločenských akcií a pod). Typickými situáciami, ktoré sú pre ľudí so sociálnou úzkostnou poruchou problematické sú stretnutia s neznámymi ľuďmi, už spomínané situácie, keď jednotlivej pred inými ľudmi je alebo pije, ale aj situácie, pri ktorých musí človek vystúpiť pred iných ľudí
Čo to vlastne je?
Sociálna úzkostná porucha je v medzinárodnej klasifikácii chorób definovaná v kategórii neurotických, stresom podmienených a somatoformných porúch v podkategórii fóbické a anxiózne poruchy ako sociálna fóbia s označením F40.1. Táto kategorizáciu popisuje sociálnu úzkostnú poruchu ako strach z posudzovania inými. Táto porucha teda býva spojená aj s nízkou sebadôverou a strachom z kritiky. Jej príznaky sa môžu stupňovať až do panických náporov. Sociálnu úzkostnú poruchu možno ešte špecifikovať na 2 ďalšie podkategórie.
- antropofóbia: iracionálny strach z ľudí, alebo celkovo strach zo spoločnosti
- sociálna neuróza: vnútorná nerovnováha a strach vyvolaný cudzími ľuďmi a sociálnymi situáciami
Sociálna úzkostná porucha u detí
Príznaky, ktorými sa sociálna úzkostná porucha prejavuje u detí sú podobné, ako u dospelých. Pozorujeme ju však aj v špecificky detských situáciách. Najčastejšie ide o strach s vystúpením pred spolužiakmi, najmä čo sa týka odpovedania pred tabuľou. Deti majú tiež výrazný problém vystúpiť na verejnosti, osloviť dospelú osobu či zapájať sa do športových aktivít.
Najlepší StressFix – prírodná pomoc pri liečbe psychických porúch
StressFix❤️ je unikátny prípravok na podporu pri liečbe psychických ochorení ako je depresia, úzkosť a tiež pomáha pri spánkových poruchách. Špeciálne je tiež vhodný pri tetánií.
Prípravok je prírodného zloženia a obsahuje až 14 zložiek, čo je v celoslovenskom meradle priam rarita. Bylinné zložky sú tiež extrahované v pomere 10 ku 1, čo znamená že hoci sa uvádza napr. 250mg v jednej dávke, je to až 2500mg? sušenej rastliny. Za cenu 49 eur dostanete až 60 kapsúl?. Denná maximálna dávka pri veľkej psychickej záťaži sú 4 kapsule.
Hlavné benefity:
- Podpora pri depresiách
- Znižovanie prejavov úzkosti, nervozity
- Potláčanie chorobného strachu a rôznych fóbií
- Zlepšovanie kvality spánku a tým lepšia psychická odolnosť
- Prirodzené zvyšovanie sérotonínu a radosti
Ak si objednáte hneď, dáme vám aj? uvítaciu zľavu 5% na celý nákup-teda na akýkoľvek počet balení. Kupón dusevnezdravie zadajte do poznámky v objednávke.
Deti v podobných situáciách zažívajú intenzívny strach a úzkosť, môžu ho prirovnávať k silnej tréme. Deti sa obávajú, že sa budú pred ostatnými deťmi červenať, potiť, že sa im budú triasť ruky či dokonca odpadnú. Deti môžu byť presvedčené, že práve tieto sekunárne prejavy (ako červenanie, potenie atď.) sú dôvodom, kvôli ktorému sa daných situácií obávajú. V niektorých prípadoch môže tento strach preklenúť do panického záchvatu. U detí s touto poruchou je častejšia separačná úzkostná porucha, ktorá sa prejavovala skorom detstve.
Sociálna úzkostná porucha je problémom aj neskôr, v období puberty. Strach z iných ľudí môže spôsobiť problémy v socializácii, v zapájaní sa do kolektívnych aktivít a pod. Adolescent v takejto situácii môže odmietať chodenie do školy a zúčastňovať sa jej aktivít. Psychológ pri diagnostike tejto poruchy vždy berie ohľad na to, či sa nejedná o agorafóbiu, panickú poruchu, posttraumatickú stresovú poruchu, obsedantne kompulzívnu poruchu alebo o poruchy priíjmu potravy.
Sociálna úzkostná porucha v detstve nie je výnimočná. Mnohokrát ňou ľudia, ktorým bola diagnostikovaná v dospelosti, trpeli už od detstva.
Liečba sociálnej úzkostnej poruchy
Prvým krokom v liečbe sociálnej úzkostnej poruchy je moment, keď si priznáme, že niečo nie je v poriadku. Niektorým ľuďom sa možno darí potláčať jej prejavy aj bez pomoci, avšak najlepším krokom v prípade, že nás trápi sociálna úzkostná porucha je vyhľadanie odborníka. V zásade existujú tri oblasti liečby, na ktoré sa teraz podrobnejšie pozrieme:
Prevencia
Ako pri každej chorobe, aj sociálna úzkostná porucha sa lepšie zvláda, ak sa v dostatočnej miere venujeme jej prevencii. Sem by sme mohli zaradiť aj jednoduché, ale úprimné rozhovory s blízkymi o našom prežívaní. Schopnosť hovoriť o tom, čo sa v našom vnútri deje sa dá trénovať a neustála snaha spoznávať svoje vnútro a hovoriť o ňom môže významne pomôcť pri prevencii podobnej poruchy. Veľmi efektívnymi sa v tejto oblasti ukazujú aj rôzne relaxačné techniky. Či už sa jedná o vlasnú relaxáciu, alebo o relaxačný systém, ktorý ponúkajú niektorí psychológovia, cieľ je jednotný: pripraviť sa na zvládanie stresových situácií schopnosťou upokojiť sa.
Diagnostika
Najpodstatnejšie pri stanovovaní diagnózy, akou je sociálna úzkostná porucha (alebo sociálna fóbia) je kvalitný diagnostický rozhovor (anamnestické interview). V ňom psychológ alebo psychiater dôkladne spoznáva svojho klienta (pacienta), zisťuje, ako dlho trvajú príznaky, ako často a v akej intenzite. Z toho dôvodu je potrebná veľmi dobrá spolupráca s týmto odborníkom. Aj tu platí jednoduché pravidlo, čím viac podstatných informácií o vás odborník vie, tým sa mu jednoduchšie stanovuje diagnóza.
Dôležitá pri diagnóze je aj tzv. diferenciálna diagnostika, tzn. diagnostikovanie pacienta s cieľom vylúčiť iné možné príčiny symptómov. Ako už bolo spomínané, diferenciálne diagnosticky sa uvažuje o agorafóbii, panickej poruche, posttraumatickej stresovej poruche, obsedantne kompulzívnej poruche alebo o poruchách priíjmu potravy.
Liečba
Prístupy k liečbe sociálno úzkostnej poruchy sú 2: psychoterapia a farmakoterapia
- Psychoterapia – jej cieľom je prostredníctvom psychoterapeuta zlepšovať kvalitu života klienta a pomáhať mu zvládať záťažové situácie.
- Kognitívno-behaviorálna terapia je najčastejšie využívanou formou psychoterapie na liečbu sociálne úzkostnej poruchy. Jej podstatou je nácvik efektívneho zvládania obávaných situácií, systematické posilňovanie pozitívneho myslenia a práca na odstraňovaní negatívnych vzorcov myslenia.
- Farmakoterapia je možná prostredníctvom antidepresív alebo anxiolytík.
- Antidepresíva sa používajú s cieľom odstániť zo života pacienta príznaky, ktoré mu zamedzujú v efektívnom využívaní psychoterapie. Napríklad, ak pacient upadá do depresie z nechopnosti riešiť tento problém, najskôr je potrebné odstrániť depresiu, aby bolo možné podstúpiť efektívnu psychoterapiu.
- Anxiolytiká je možné použiť priamo na tlmenie úzkostných prejavov, ktoré človek zažíva v obávaných situáciách. Odporúčajú sa používať len krátkodobo, kvôli vysokej možnosti vyvinutia závislosti, a to na zvládanie dôležitých situácií, kde nie je vhodné byť obmedzený úzkosťou (napr. pracovný pohovor a pod.). Keďže anxiolytiká neriešia problém, len tlmia jeho prejavy je nutné, aby v kombinácii s nimi prebiehala aj psychoterapia.
Otázky na záver
Čo je sociálna úzkostná porucha?
Je to psychická porucha, ktorá sa prejavuje strachom a prežívanou úzkosťou v situáciách, keď môžu človeka sledovať iný ľudia pri jeho činnosti. Zároveň je to strach, že v danej situácii človek spraví niečo nevhodné. Intenzívne je aj prežívanie anticipačnej úzkosti (strach zo situácie, ktorá ešte nenastala).
Ako sa prejavuje?
Človek má v situáciách, keď je vystavený sociálnemu kontaktu strach, že sa udeje niečo nevhodné. Prežíva intenzívnu úzkosť, prípadne strach, pričom sú časté aj vegetatívne (fyziologické) prejavy, ako napríklad potenie, červenianie sa, nevoľnosť či mdloby.
U koho sa vyskytuje?
Táto porucha sa môže prejaviť takmer u každého. Existujú typy osobnosti, ktoré môžu byť na túto poruchu citlivejšie, ako napríklad ľudia s výraznou introverziou alebo nízkym sebavedomím. Táto porucha sa prejavuje aj u detí, najmä v prípade, že v skorom detstve trpeli úzkostnou separačnou poruchou.
Ako liečiť sociálnu úzkostnú poruchu?
Ako pri každej chorobe je veľmi dôležitá prevencia. V tomto prípade najmä schopnosť otvorene hovoriť o svojich problémoch. V prípade vyhľadania odborníka klient podstúpi psychoterapiu, najčastejšie formou kognitívno behaviorálnej terapie. Ak je to potrebné, pre zvýšenie efektivity psychoterapie je možné potlačiť príznaky poruchy aj antidepresívami alebo anxiolytikami.
Vybrané zdroje:
- https://www.bratislavapsycholog.sk/uzkostne-poruchy-priznaky-a-liecba/
- https://sk.wikipedia.org/wiki/Neurotick%C3%A9,_stresom_podmienen%C3%A9_a_somatoformn%C3%A9_poruchy_(MKCH-10)
- https://www.npz.sk/sites/npz/Stranky/NpzArticles/2018_10/Uzkostne_a_fobicke_poruchy_u_deti.aspx?did=1&sdid=3&tuid=0&