Separačná úzkostná porucha – trpia ňou hlavne deti

Psychické poruchy sa v dnešnej dobe stávajú akýmsi fenoménom, samozrejme v tom negatívnom zmysle. Aj zdravý jedinec sa z ničoho nič môže ocitnúť v zovretí určitej duševnej poruchy. Väčšinu ľudí trápia depresie, ktoré sú spôsobené rôznymi negatívnymi faktormi, ktorým sa v mnohých prípadoch nedalo zabrániť. Na druhej strane, depresie nie sú jediné problémy, ktoré môžu skomplikovať život mnohým ľuďom. Existujú aj tzv. úzkostné poruchy, ktorých je 9 a jednou z nich je aj práve separačná úzkostná porucha, bežne známa aj pod názvom separačná úzkosť.

Čo je to úzkostná porucha?

Úzkostná porucha je porucha psychického charakteru, ktoré sa radia medzi neurotické poruchy. Pacient, ktorý trpí úzkostnou poruchou, pociťuje nadmernú úzkosť, ktorá sa prejavuje najmä napätím vo svaloch, ostražitosťou, prípravou na isté nebezpečenstvo či opatrným a vyhýbavým správaním. Je dôležité odlišovať úzkosť od strachu. Ak sa človek bojí, a teda má strach, hovoríme, že ide o emočnú odpoveď na reálnu a bezprostrednú hrozbu. Úzkosť je na druhej strane očakávanie neistej budúcej hrozby. Samotná úzkosť sa poprvýkrát väčšinou objavuje už v detstve a ak ju jedinec nebude liečiť, môže pretrvávať aj naďalej.

TIP pre vás:Ste pod neustálym stresom? Máte problémy s depresiou?? Neustále pociťujete intenzívnu úzkosť?StressFix je unikátny preparát zložený z  extrahovaných prírodných zložiek, ktorého cieľom je znižovať stres✔️, odbúravať úzkostné stavy✔️ a hlavne pomôcť pri liečbe depresie✔️. Pozrite si viac o Stressfix-e➡️  alebo si pozrite jeho zloženie?.

Aké úzkostné poruchy poznáme?

Americká psychiatrická asociácia dokázala zjednotiť a zhodnúť sa na niekoľkých typoch úzkostných porúch:

Spoločné príznaky

Odborníci v prípade úzkostných porúch dokázali zjednotiť znaky, ktoré by sme mohli priradiť k akejkoľvek úzkostnej poruche. Samozrejme každý jeden typ má svoje osobitné príznaky, pričom separačnú úzkostnú poruchu si dopodrobna rozoberieme v nasledujúcej časti článku.

1. panické ataky
2. búšenie srdca alebo zrýchlený tep
3. dusenie
4. potenie
5. triaška
6. lapanie po dychu
7. bolesť na hrudi
8. nevoľnosť v žalúdku
9. závraty či mdloby
10. zimnica a návaly tepla
11. brnenie
12. pocity neskutočnosti a odtrhnutosti od samého seba (derealizácia a depersonalizácia)
13. strach zo smrti
14. strach pacienta z toho, že sa nebude vedieť ovládať a že sa zblázni

Separačná uzkostná porucha – hlavne u detí

Separačná úzkostná porucha patrí medzi úzkostné poruchy a prejavuje sa hlavne medzi šiestym až dvanástym niekedy až osemnástym mesiacom dieťaťa. Ide o úzkostnú poruchu, ktorá je charakteristická hlavne výskytom u malých detí. Vyskytuje sa v období, kedy dieťa začína intenzívnejšie preskúmavať okolie a kedy začína prejavovať zvýšenú pohyblivosť – tzn. plazí sa a lezie.

Teda separačná úzkostná porucha predstavuje emocionálnu fázu vývoja vyskytujúcu sa v období, kedy dieťa začína chápať, že existuje aj iný svet (miesta, ľudia a iné veci), ktorý nevidí. V prípade tejto poruchy ide o to,že samotné malé dieťa prežíva neprimeraný strach a úzkosť. Separačná úzkostná porucha sa prejavuje aj odmietaním iných osôb ako rodičov či tých, s ktorými bežne prichádza do kontaktu a má s nimi bližší vzťah.

Separačná úzkosť je úplne normálnym obdobím, ktoré je jednoducho nutné prekonať a pominie v priebehu niekoľkých týždňov či mesiacov. Táto separačná úzkosť býva vážnejším problémom najmä u detí v predškolskom a školskom veku.

Separačná úzkostná porucha a jej príznaky

Príznaky sa odlišujú v závislosti od konkrétneho dieťaťa, no za separačnú úzkostnú poruchu môžeme považovať až poruchu, ktorá spĺňa nasledujúce znaky a je dobré si ich na deťoch všímať:

Ak sa tieto príznaky u vášho dieťaťa objavujú dlhú dobu, resp. keď už je dieťa staršie, neváhajte a vyhľadajte ihneď odbornú lekársku pomoc.Ak má vaše dieťa približne 3 roky, tak by separačná úzkostná porucha nemala byť prítomná, a teda vaše dieťa aby malo zvládať neprítomnosť blízkych.

Príčiny separačnej úzkostnej poruchy

Približne v období medzi štvrtým až siedmym mesiacom života dieťaťa sa začína prejavovať tzv. zmysel pre stálosť objektu, a teda ako sme už spomínali, vaše dieťa začína chápať, že ľudia a objekty stále existujú, aj keď nie sú v jeho blízkosti. Zo začiatku existuje pre dieťa len mama či otec a to tu a teraz. To znamená, že ak sa matka či otec stratí spod dohľadu dieťaťa, pre dieťa začína veľký šok, pretože si myslí, že je opustené. Dieťaťu je jedno, kde sa momentálne blízka osoba nachádza, preňho je dôležité to, že nie ste s ním. Potrebuje sa uistiť, že nie je opustené.

Ako dlho pretrváva separačná úzkostná porucha?

Na túto otázku je veľmi ťažké odpovedať, keďže to závisí od konkrétneho dieťaťa. Dôležitú úlohu v tom, ako dlho bude táto porucha pretrvávať zohrávajú aj rodičia. Mali by podstúpiť všetky kroky nevyhnutné k tomu, aby separačná úzkosť pominula v spolupráci s lekárom. V niektorých prípadoch môže tento problém pretrvávať až do mladšieho školského veku. Zväčša ju lekári diagnostikujú až pri nástupe do materskej školy, keďže vtedy sa najviac prejavujú jej príznaky. Do tretieho roku života vášho dieťaťa by mala táto porucha úplne zmiznúť. Ak nezmizne, môže to predstavovať problém, napríklad v adaptácii v spoločnosti, a pretrvávať až do obdobia dospelosti.

Separačná úzkostná porucha – čo robiť a ako pomôcť dieťaťu?

1. Určite sa nestrácajte z očí vášho dieťaťa bez ohlásenia. Vaše dieťa bude na váš odchod reagovať oveľa lepšie, ak mu dáte vedieť, že odchádzate. Rodičia totižto robia niekedy tú chybu, že sa snažia nenápadne odísť vtedy, keď sa ich dieťa nepozerá. Myslia si totiž, že ak ich dieťa nevidí odchádzať, tak nebude plakať, kričať a zachová pokoj. Takýto krok rodičov vyvoláva u detí pocity neistoty. Skúste preto vášmu dieťaťu vždy povedať kam idete a ako dlho tam budete. Aj keď bude vaše dieťa krátko plakať, bude mať 100% istotu, že sa vrátite.
2. Netlačte svoje dieťa do kontaktu s neznámymi ľuďmi. Je normálne, že dieťa na cudzích ľudí reaguje neisto, krikom, plačom či panikou. Určite ho nasilu nedávajte do blízkosti iných neznámych ľudí. Postupne je však dobré, aby ste ho začali brávať na miesta, kde sa vyskytuje viac ľudí. Dôležité je, aby bolo pri nákupoch, v parku či v detských centrách spoločne s vami.
3. Zabezpečte, aby si dieťa zvyklo na iných ľudí. Ak napríklad plánujete najať opatrovateľku či chcete, aby sa o vaše dieťa starali iní príbuzní, spravte pre vaše dieťa a týchto ľudí spoločný program, aby si na nich mohlo už vopred navyknúť.
4. Dodržiavajte svoje sľuby voči dieťaťu. To, že dieťaťu dáte sľub, že sa vrátite v danú hodinu, musíte bezpodmienečne dodržať. Vaše dieťa jednoducho potrebuje mať istotu, že s ním budete presne vtedy, keď ste povedali. Ak ide len o prázdne sľuby, vaše dieťa to pocíti a určite mu tým nepomôžete v odstraňovaní separačnej úzkosti.
5. Trávte s dieťaťom čo najviac času.
6. Dbajte na vytvorenie rituálu, ktorým sa s vaším dieťaťom láskyplne rozlúčite. 
7. Zahrajte si s dieťaťom hru. V tejto hre učte dieťa lepšie zvládať vaše odchody. Podstatou hry je to, že od dieťaťa opakovane odchádzate a následne k nemu opäť prichádzate v určitých intervaloch.

Existuje aj separačná úzkostná porucha u dospelých?

Touto poruchou trpia hlavne menšie deti či deti v predškolskom veku, no v niektorých prípadoch môže postihnúť aj dospelého jedinca. Separačná úzkosť sa u dospelých prejavuje mierne odlišne ako u detí. Ako zistím, že trpím separačnou úzkosťou?

U dospelých môžu vyššie uvedené príznaky pretrvávať 6 alebo viac mesiacov, čo môže predstavovať veľký problém pre každodenný život dospelého jedinca.

Príčiny

Príčiny sú oveľa rôznorodejšie ako u detí, keďže u detí ide skôr o prirodzený emocionálny vývoj.

Liečba

Metódy liečby separačnej úzkostnej poruchy u dospelých jedincov sú podobné ako v prípade ostatných úzkostných porúch. Aké sú najčastejšie postupy?

Zaujíma vás

Čo je to separačná úzkosť?

Separačná úzkosť alebo odborne separačná úzkostná porucha predstavuje isté emocionálne štádium najmä v období detstva (6. – 12. mesiac dieťaťa). Jedná sa o obdobie, kedy dieťa začína vnímať to, že existuje aj iný svet, ako ten, čo vidí v danom momente. Dieťa sa bojí toho, že ostane osamelé a opustené zakaždým keď jeho rodičia niekam idú a stráca ich z dohľadu. Takéto obdobie je úplne bežné, no ak pretrváva dlhodobo – do 3. roka života, mal by sa tento problém riešiť s odborným lekárom.

Kedy začína?

Toto obdobie väčšinou začína vtedy, keď dieťa spoznáva okolie, začína liezť a plaziť sa, čo predstavuje zhruba 6. mesiac života.

Ako dlho trvá sepračná úzkosť?

Separačná úzkosť trvá obvykle okolo 6 mesiacov, no nie je nikde napísané, že nemôže pretrvávať dlhšie. Je to dosť individuálne a závisí to aj od prístupu rodičov. Všeobecne môžme povedať, že separačná úzkosť u detí sa môže vyskytnúť od 6. až do 18 mesiaca života.

Ako sa prejavuje?

Prejavy separačnej úzkosti sú rôzne, ale tými hlavnými sú neprimerané reakcie na situáciu, kedy dieťaťu zmiznú z dohľadu jeho blízki, aj keď iba na krátku chvíľu. Dieťa spustí plač alebo krik, premôžu ho pocity zúfalstva a má problém sa bežne od rodičov odlúčiť. Viac pod nadpisom ,,Separačná úzkostná porucha a jej príznaky“.

Vybrané zdroje:

• http://www.montemama.sk/blog/340-separacna-uzkost
• https://cs.wikipedia.org/wiki/Úzkostná_porucha
• https://detskechoroby.rodinka.sk/detske-choroby/psychika/neurozy/separacna-uzkost-porucha/
• https://www.bratislavapsycholog.sk/uzkostne-poruchy-priznaky-a-liecba/
• https://eduworld.sk/cd/jaroslava-konickova/4258/preco-deti-prezivaju-separacnu-uzkost