Schizofrenik – človek s poruchou vnímania reality

Čo vás napadne pri slove schizofrénia? Bláznivá myseľ, rozdvojená osobnosť, nepredvídateľné konanie, sociálne ťažkosti… V laickej verejnosti sa všeobecne prechováva mentálny a fyzický odstup od podobných porúch. Hovorí sa o nich potichu, keď na niečo podobné trpí rodinný člen, je to pomyselne nezmyselná hanba. Málo kto pochopí psychické poruchy takéhoto typu bez toho, aby sa predom dozvedel o spôsobe ich fungovania. Preto vznikol tento článok. Pre väčšie porozumenie a menšie nepochopenie schizofrenickej poruchy.

Kto je schizofrenik?

Schizofrenik je človek trpiaci schizofréniou. Táto duševná porucha je spôsobená nesprávnym fungovaním mozgu čo má za následok chronický priebeh, zhoršenie kognitívnych funkcií. Jej prvé príznaky sa zachytávajú už v mladom veku, najčastejšie u dospievajúcich ľudí. Prejavuje sa rôzne, intenzita variability je definovaná osobitosťou každého postihnutého jedinca.

TIP pre vás: Ste pod neustálym stresom? Máte problémy s depresiou?? Neustále pociťujete intenzívnu úzkosť? StressFix je unikátny preparát zložený z  extrahovaných prírodných zložiek, ktorého cieľom je znižovať stres✔️, odbúravať úzkostné stavy✔️ a hlavne pomôcť pri liečbe depresie✔️. Pozrite si viac o Stressfix-e➡️  alebo si pozrite jeho zloženie?.

Schizofrénia je jedna z najzávažnejších psychických porúch. Celosvetovo patrí medzi 10 najvýznamnejších príčin úplnej invalidity človeka a je 3. vedúcou príčinou práceneschopnosti mužov a žien vo veku od 15 do 44 rokov. Ak sa pozrieme na čísla, až 1% populácie trpí z schizofréniou (na Slovensku cca 50 000 ľudí). Je diagnostikovaná zhruba 25% psychiatricky hospitalizovaným pacientom a za rok činí zhruba 50% pacientov prijatých do psychiatrických zariadení.  Ženy sú menej často hospitalizované a lepšie sociálne fungujú (vďaka estrogénu) ako muži. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (SZO) len menej ako 50% pacientov dostáva primeranú zdravotnú starostlivosť

Schizofrenik – príznaky

Schizofrenik a genetika za ním

Za hlavnú príčinu vzniku schizofrénie sa považuje genetický faktor. Početné štúdie rodín, dvojčat a štúdie s adoptívnymi deťmi potvrdzujú tento fakt. Deti rodičov s diagnostikovanou formou schizofrénie majú desať krát väčšie riziko, že sami budú trpieť schizofréniou. Pri jednovaječných dvojčat je 44% šanca výskytu schizofrénie u druhého z detí, ak ju to prvé má pozitívne diagnostikovanú.

Ostatné rizikové faktory

Schizofrénia nemusí byť stavaná len čisto na geneticko-dedičnom podklade. V hre je viac predispozícii, ktoré ju vyvolávajú alebo rozširujú.

• migračný status
• starší otcovia
• prítomnosť protilátok proti toxoplazmóze (infekčná choroba)
• hladovanie v období tehotenstva
• dlhodobé užívanie marihuany
• pôrodné komplikácie
• život v meste
• narodenie v zime alebo na jar
• príslušnosť k nižšej sociálnej skupine a s tým spojené bývanie v miestach s hustejšou koncentráciou obyvateľstva
• stres

Druhy schizofrénie

Schizofrénia a jej vývoj

Ako sme už spomínali, schizofrénia začína medzi 15. až 45. rokom života. Pri mužoch je trvanie intenzívnejšie a skoršie ako u žien. Vo väčšine prípadov ide už o celoživotné ochorenie. Pri prvom období prejavov môžeme pozorovať zvláštne chovanie, pocity, myšlienky, ochudobnenie reči a myslenia, zmeny vo vnímaní, cudzie pocity, nespavosť, úzkosť, podráždenosť. Prejavuje sa striedaním epizód psychotických atakov. Niektorí ľudia sú schopní žiť mimo psychiatrických zariadení a do určitej miery sa vrátiť do normálneho života aj pod záštitou tejto choroby, 33% ľudí toho nie sú schopní.

Prevencia schizofrénie

1. Primárna prevencia (prevencia ešte pred vypuknutím choroby) nie je známa. V súčasnosti sa vedci hrajú s myšlienkou včasne podávať farmakotiká deťom schizofrenických rodičov, a teda deťom, ktoré majú najvyššiu náklonnosť k prepuknutiu schizofrénie. Snažiť sa predísť psychickým poruchám je efektívne, ak sa staráte o svoje telo aj dušu každý deň. Môže to byť stravou (pre doplnenie základných látok do tela odporúčame Stressfix), cvičením a mentálnym tréningom.
2. Sekundárna prevencia (prevencia po prepuknutí choroby) je ošetrená a naplnená psychiatrom alebo zodpovedajúcim lekárom. Dôležitú úlohu tu hrá praktický lekár, ktorý by mal zachytiť príznaky choroby, informovať rodinu a poslať postihnutého k odborníkovi.

Postup po úspešnej diagnostike schizofrénie

Liečba je praktikovaná odborníkom, ktorý postihnutému poskytne medikáciu a zhodnotí nutnosť hospitalizácie na psychiatrické lôžkové oddelenie. Veľa chorých je schopných žiť rôzne dlhú dobu mimo psychiatrické zariadenia ale vyžadujú komplexnú starostlivosť. Táto starostlivosti je rozvíjaná v rámci komunitnej psychiatrie. Komunitná psychiatria je systém liečby, pomoci a podpory, umožňujúci postihnutým jedincom žiť v podmienkach bežného života čo najuspokojujúcejším spôsobom.

Liečba

Liečba zahŕňa farmakoterapiu (antipsychotikami) a starostlivosť o telesný a psychický stav. Jej priebeh sa rôzni v závislosti od druhu schizofrénie, osobnosti pacienta, špeciálnymi požiadavkami pacienta a typu dostupných prostriedkov.

1. Akútna liečba – Cieľom je odbúranie príznakov. Podáva sa pacientovi čo najskôr a jej forma je medikamentná. Začína pôsobiť už po prvom týždni.
2. Stabilizačná liečba – Naväzuje sa akútnu liečbu s cieľom dosiahnuť predchádzajúcu úroveň fungovania. V tejto fáze sa postihnutý prepúšťa z nemocnice. Doba trvania sa uvádza 6 mesiacov.
3. Udržovacia (dlhodobá) liečba – V tejto fáze sa odporúčajú minimálne dávky antipsychotýk. Doporučovaná liečba pri nízkom opakovaní psychotických epizód je dva roky, pri častom opakovaní psychotických stavov: doživotne.
4. Komplexná liečba – V súčasnosti najpoužívanejší spôsob liečby. Zahŕňa farmakoterapiu, starostlivosť o telesný stav a psychosociálnu intervenciu.

Schizofrenik a faktory prispievajúce k jeho možnému vyliečeniu

Schizofrenik a faktory zhoršujúce jeho úspešné vyliečenie

• mužské pohlavie
• nízky vek na začiatku ochorenia
• nenápadný začiatok, neprítomnosť spúšťacích faktorov
• život bez manžela alebo stabilného partnera
• zlé sociálne fungovanie
• schizofrénia v rodinnej anamnéze
• dezorganizovaný (hebefrenný) alebo nediferencovaný typ schizofrénie
• autistické správanie, znížená emotivita
• požívanie drôg
• život v dysfunkčné rodine s vysokým stupňom negatívnej emočnej atmosféry

Pýtate sa:

Kto je schizofrenik?

Schizofrenik je človek trpiaci duševnou poruchou – schizofréniou. Trpí ňou až 1% populácie a je 3. najčastejšou príčinou práceneschopnosti v súčasnej spoločnosti. Postihuje viac mužov ako ženy, vďaka prítomnosti estrogénu v ženskom tele. Jej prvé príznaky začínajú už medzi 15. a 45. rokom života. Hlavný dôvod jej vzniku je genetický faktor. Medzi ostatné rizikové faktory patrí hlavne: hladovanie v tehotenstve, komplikovaný pôrod, prítomnosť protilátok proti toxoplazmóze (infekčná choroba), dlhodobé užívanie marihuany, dlhodobý stres….

Ako sa prejavuje schizofrenik?

Medzi najčastejšie prejavy patria: bludy, halucinácie – videnie a počutie niečoho, čo v danej chvíli nepočuje nikto iný, dezorganizovaný slovný prejav a chovanie, poruchy vnímania reality, poruchy myslenia, presvedčenie o bizarnostiach, ochudobnená emotivita, apatia, strata motivácie prežitkov radosti, sťažené sociálne fungovanie, depresie (až u 5%), znížená motorika, porucha pamäti, pozornosti a exekutívnych funkcií (schopnosť plánovať, riešiť úlohy…).

Dá sa schizofrénia liečiť?

Áno dá sa liečiť. Avšak percento vyliečených pacientov sa pohybuje okolo jednej tretiny. Ďalšia tretina pacientov vyžaduje komplexnú starostlivosť mimo psychiatrických zariadení a posledná tretina je ošetrovaná priamo na lôžkových psychiatrických oddeleniach. Vyliečenie podporujú nasledujúce faktory: ženské pohlavie, dobrý manželský život alebo aspoň stabilný partnerský vzťah, dobré sociálne fungovanie, akútny začiatok ochorenia, začiatok v neskoršom veku ako v detstve, afektívna odpoveď v akútnom štádiu, lepšie sociálno-ekonomické zázemie, kratšia doba eventuálnej hospitalizácie, paranoidný typ schizofrénie…

Aké sú spôsoby liečby?

Spôsoby sa rôznia v závislosti od jednotlivých druhov schizofrenických porúch a osobnostných veličín pacienta. Môžeme ich rozdeliť na: Akútnu liečbu – Cieľom je odbúranie príznakov. Podáva sa pacientovi čo najskôr a jej forma je medikamentná. Začína pôsobiť už po prvom týždni. Stabilizačnú liečbu – Naväzuje sa akútnu liečbu s cieľom dosiahnuť predchádzajúcu úroveň fungovania. V tejto fáze sa postihnutí prepúšťa z nemocnice. Doba trvania sa uvádza 6 mesiacov. Udržovaciu (dlhodobú) liečbu – V tejto fáze sa odporúčajú minimálne dávky antipsychotýk. Doporučovaná liečba, pri nízkom opakovaní psychotických epizód, je dva roky, pri častom opakovaní – doživotne. Komplexnú liečbu – V súčasnosti najpoužívanejší spôsob liečby. Zahŕňa farmakoterapiu, starostlivosť o telesný stav a psychosociálnu intervenciu.

Existuje test na schizofréniu?

Schizofrénia je komplexné ochorenie, ktoré môže byť správne diagnostikované len odborníkom. Ak však máte príznaky, ktoré badáte na sebe alebo na niekom vo vašom okolí, na tomto linku si môžete spraviť psychologický dotazník, ktorý zachytáva určité psychické poruchy. Nie je to však presná diagnostika, podľa ktorej by sa dala s určitosťou priznať schizofrenická porucha. Pre dôveryhodnne a presné určenie prítomnosti ochorenia sa poradte najprv so svojím všeobecným lekárom, ktorý následne podnikne kroky pre zabezpečenie špeciálnej zdravotnej starostlivosti.

Vybrané zdroje:

• ČEŠKOVÁ, Eva. Schizofrenie a její léčba : průvodce ošetřujícího lékaře. 3., rozš. vyd. Praha: Maxdorf Jessenius, 2012. 117 s. Jessenius; Farmakoterapie pro praxi, svazek 49. ISBN 978-80-7345-266-7.
• http://www.solen.sk/pdf/1c2f1c114738286fb947cf7f1dfb7b2b.pdf
• https://theses.cz/id/crscpr/83660-525746371.pdf