Srdcový tep❤️- Aký je idéalny?✔️ (+nebezpečné hodnoty)

Posledná aktuálizácia prebehla 17. februára 2025. Upravila redakcia StressFix

Srdcový tep, známy aj ako pulz, predstavuje počet úderov srdca za minútu a je kľúčovým ukazovateľom nášho kardiovaskulárneho zdravia. Monitorovanie srdcového tepu nám poskytuje cenné informácie o stave nášho srdca a celkového zdravotného stavu.

TIP pre vás:Máte fyzické prejavy psychických ochorení? Trápi vás búšenie srdca❤️, rýchly tep, tŕpnutie končatín, nervózne kŕče v bruchu a ďalšie?Ak máte tieto prejavy psychického pôvodu, je tu pre Vás StressFix. Ide o prírodný preparát navrhnutý pre tlmenie týchto prejavov✔️ aj výborný aj pri tetánií✔️. Pozrite si viac o Stressfix-e➡️  alebo si pozrite jeho zloženie?.

Normálna pokojová srdcová frekvencia u dospelých sa pohybuje medzi 60 a 100 údermi za minútu. Hodnoty mimo tohto rozsahu môžu signalizovať zdravotné problémy, ako je bradykardia (nízka srdcová frekvencia) alebo tachykardia (vysoká srdcová frekvencia). Faktory ako vek, fyzická kondícia, stres, strava a celkový životný štýl môžu ovplyvňovať srdcovú frekvenciu.

Normálne hodnoty srdcového tepu

Srdcový tep, alebo pulz, predstavuje počet úderov srdca za minútu a je kľúčovým ukazovateľom kardiovaskulárneho zdravia. U zdravých dospelých osôb sa pokojová srdcová frekvencia pohybuje medzi 60 až 100 údermi za minútu ako sme už spomenuli v úvode článku.

Profesionálni športovci môžu mať v pokoji pulz nižší, často okolo 30–40 úderov za minútu, vďaka vyššej efektivite srdca. U detí vo veku 6 až 15 rokov je normálny pulz v rozmedzí 70 až 100 úderov za minútu.

Hodnoty pulzu ovplyvňujú faktory ako vek, fyzická kondícia, emócie a celkový zdravotný stav. Pravidelné monitorovanie srdcovej frekvencie môže pomôcť včas identifikovať možné zdravotné problémy.

Tep srdca v pokoji: Čo je normálne?

Srdcová frekvencia, alebo tep srdca, predstavuje počet úderov srdca za minútu (bpm). Normálne hodnoty tepu sa líšia v závislosti od veku a úrovne fyzickej aktivity jednotlivca. Nasledujúce informácie poskytujú prehľad o priemerných hodnotách pokojového tepu pre rôzne vekové skupiny:

Deti a adolescenti

U detí je pokojový tep vyšší ako u dospelých, pričom sa postupne znižuje s pribúdajúcim vekom:

• Novorodenci (0 až 4 týždne): 100 až 205 bpm
• Dojčatá (4 týždne až 1 rok): 100 až 180 bpm
• Batoľatá (1 až 3 roky): 98 až 140 bpm
• Predškoláci (3 až 5 rokov): 80 až 120 bpm
• Školáci (5 až 12 rokov): 75 až 118 bpm
• Adolescenti (12 až 15 rokov): 60 až 100 bpm

Dospelí

U dospelých sa za normálny pokojový tep považuje:

• Dospelí (nad 15 rokov): 60 až 100 bpm

Nižší pokojový tep môže naznačovať lepšiu kardiovaskulárnu kondíciu. Profesionálni športovci môžu mať pokojový tep aj pod 60 bpm, niekedy až okolo 40 bpm.

Starší dospelí

S pribúdajúcim vekom môže dôjsť k miernemu zvýšeniu pokojového tepu v dôsledku zmien v srdcovom svale a systéme vedenia vzruchov. Avšak normálny rozsah pre starších dospelých zostáva podobný ako u mladších dospelých:

• Starší dospelí (nad 65 rokov): 60 až 100 bpm

Je dôležité poznamenať, že individuálne hodnoty sa môžu líšiť v závislosti od celkového zdravotného stavu a úrovne fyzickej aktivity.

Ako sa mení srdcový tep s vekom a pohlavím?

Vplyv veku na srdcovú frekvenciu

S vekom dochádza k prirodzeným zmenám v srdcovej frekvencii. U novorodencov je pulz vyšší, čo súvisí s ich rýchlejším metabolizmom a potrebou zabezpečiť dostatočný prísun kyslíka pre rastúce tkanivá. Ako dieťa rastie, srdcová frekvencia sa postupne znižuje. U dospelých sa pulz v pokoji pohybuje medzi 60 až 100 údermi za minútu. U starších dospelých môže byť pulz mierne nižší, čo je často dôsledkom zníženej fyzickej aktivity a prirodzených zmien v srdcovom svalstve.

Vplyv pohlavia na srdcovú frekvenciu

Pohlavie tiež zohráva úlohu v určovaní srdcovej frekvencie. Ženy majú tendenciu mať vyššiu srdcovú frekvenciu v porovnaní s mužmi. Tento rozdiel môže byť spôsobený menšou veľkosťou srdca u žien, čo znamená, že na pumpovanie rovnakého objemu krvi je potrebných viac úderov. Okrem toho hormonálne rozdiely, najmä hladiny estrogénu, môžu ovplyvňovať srdcovú frekvenciu.

Normálne hodnoty srdcovej frekvencie podľa veku a pohlavia

Nasledujúca tabuľka poskytuje prehľad priemerných hodnôt srdcovej frekvencie v pokoji pre rôzne vekové skupiny:

Je dôležité poznamenať, že tieto hodnoty sú orientačné a individuálne odchýlky sú bežné. Faktory ako fyzická kondícia, úroveň aktivity, stres a celkový zdravotný stav môžu ovplyvniť srdcovú frekvenciu. Napríklad trénovaní športovci môžu mať pokojový pulz nižší ako 60 úderov za minútu, čo je dôsledkom efektívnejšej činnosti srdca.

Faktory ovplyvňujúce srdcovú frekvenciu

Okrem veku a pohlavia existuje množstvo ďalších faktorov, ktoré môžu ovplyvniť srdcovú frekvenciu:

• Fyzická aktivita: Pravidelné cvičenie posilňuje srdce, čo môže viesť k nižšiemu pokojovému pulzu.

• Stres a emócie: Stres, úzkosť alebo vzrušenie môžu zvýšiť srdcovú frekvenciu v dôsledku uvoľňovania stresových hormónov.

• Teplota prostredia: Vysoké teploty a vlhkosť môžu spôsobiť zvýšenie pulzu, pretože srdce pracuje intenzívnejšie na ochladenie tela.

• Lieky: Niektoré lieky môžu znižovať (napr. betablokátory) alebo zvyšovať (napr. niektoré dekongestíva) srdcovú frekvenciu.

• Zdravotné stavy: Ochorenia ako anémia, hypertyreóza alebo srdcové choroby môžu ovplyvniť pulz.

Metódy merania srdcového tepu

Meranie srdcového tepu je kľúčovým spôsobom, ako sledovať kardiovaskulárne zdravie a prispôsobiť tréning či liečbu. Existuje niekoľko metód, ktoré sa líšia presnosťou, jednoduchosťou a dostupnosťou technológií.

1. Manuálne meranie:
   Najtradičnejším spôsobom je manuálne meranie pulzu. Pri tejto metóde umiestnite ukazovák a prostredník na radiálnu tepnu na zápästí alebo karotickú tepnu na krku. Počítate počet úderov počas 15 alebo 30 sekúnd a následne vynásobíte príslušným číslom, aby ste získali počet úderov za minútu. Táto technika je jednoduchá a nevyžaduje žiadne špeciálne zariadenie, avšak môže byť ovplyvnená ľudskou chybou
2. Optické senzory:
   Moderné zariadenia, ako sú smart hodinky a fitness náramky, využívajú optické senzory na meranie tepu. Tieto senzory vyžarujú svetlo, ktoré sleduje zmeny v prietoku krvi v pokoji aj počas pohybu. Technológia umožňuje kontinuálne monitorovanie tepu počas celého dňa, čo poskytuje komplexný prehľad o srdcovej činnosti
3. Hrudné pásy:
   Hrudné pásy s elektrodami merajú elektrickú aktivitu srdca prostredníctvom elektrokardiografie (EKG). Tieto zariadenia sú vysoko presné a často sa využívajú v športovej medicíne a pri profesionálnom tréningu, pretože poskytujú detailný a okamžitý záznam srdcových signálov
4. Laboratórne metódy:
   V zdravotníckych zariadeniach sa používa elektrokardiografia, ktorá detailne zaznamenáva elektrickú aktivitu srdca. Táto metóda je základom pri diagnostike srdcových ochorení a arytmií a poskytuje komplexný prehľad o funkcii srdca
5. Kombinované systémy:
   Niektoré moderné prístroje kombinujú optické senzory a EKG technológie, čím zvyšujú presnosť merania a umožňujú komplexné sledovanie srdcovej činnosti v reálnom čase. Takéto systémy sú obzvlášť užitočné pri monitorovaní počas intenzívneho tréningu a v klinickej praxi
6. Automatizované systémy:
   Navyše, zariadenia od spoločností ako OMRON využívajú automatizované systémy na meranie tepu a poskytujú okamžité výsledky priamo cez aplikácie na smartfónoch. Tieto systémy sú intuitívne a umožňujú sledovanie tepu počas celého dňa, čo prispieva k lepšej prevencii a manažmentu zdravotného stavu

Každá z týchto metód má svoje výhody aj nevýhody, a výber vhodnej metódy závisí od účelu merania, individuálnych potrieb a dostupnosti technológií. Pre bežné sledovanie je postačujúce optické meranie cez nositeľné zariadenia, zatiaľ čo pri klinickej diagnostike sa uprednostňuje EKG.

Srdcový tep a fyzická kondícia

Vyššia fyzická kondícia sa prejavuje nižšou pokojovou srdcovou frekvenciou, pretože efektívne fungujúce srdce dokáže pumpovať väčší objem krvi pri nižšom počte úderov. Toto zlepšenie je výsledkom adaptácií, ktoré sa vyskytujú pri pravidelnom cvičení, vrátane zvýšenej srdcovej kapacity a zlepšenej peripherálnej cirkulácie. Výsledkom je nielen lepšia výkonnosť počas fyzickej aktivity, ale aj rýchlejšie zotavenie po námahe a znížené riziko srdcových ochorení

Na záver, pravidelný tréning a monitorovanie srdcového tepu umožňujú pochopiť adaptácie srdca na fyzickú aktivitu. Udržiavanie vysokej fyzickej kondície prostredníctvom cvičenia, správnej stravy a zdravého životného štýlu je kľúčové pre optimalizáciu kardiovaskulárneho zdravia a prevenciu chronických ochorení.

Čo sú zóny srdcového tepu?

Zóny srdcového tepu definujú rôzne úrovne cvičebnej intenzity. Maximálna srdcová frekvencia sa zvyčajne odhaduje pomocou vzorca 220 mínus vek, hoci existujú aj presnejšie metódy merania. Na základe tohto čísla sa stanovujú percentuálne rozsahy, ktoré definujú jednotlivé zóny. Každá zóna má svoj účel – od regenerácie až po maximálnu záťaž.

Typické kategórie zón

Zóna 1: Regeneračná zóna (50–60 % max. srdcového tepu)
Táto zóna je určená na ľahké cvičenie a regeneráciu. Aktivita v tejto zóne podporuje prietok krvi a pomáha telu zotaviť sa po náročnejšom tréningu. Ide o ideálnu zónu pre rozcvičenie a ukončenie tréningu.

Zóna 2: Zóna spaľovania tukov (60–70 % max. srdcového tepu)
Cvičenie v tejto zóne je mierne intenzívne a je často spojené so spaľovaním tukov. Tréning v tejto úrovni zlepšuje kardiovaskulárnu vytrvalosť a je vhodný pre dlhé, kontinuálne cvičenie.

Zóna 3: Aeróbna zóna (70–80 % max. srdcového tepu)
Toto je zóna, kde sa zlepšuje celková aeróbna kapacita. Cvičenie v tejto zóne zvyšuje schopnosť srdca a pľúc dodávať kyslík svalom. Je to optimálna zóna pre zlepšenie vytrvalosti a celkovej kondície.

Zóna 4: Anaeróbna zóna (80–90 % max. srdcového tepu)
Pri cvičení v tejto intenzite sa telo začína spoliehať na anaeróbne metabolické cesty. Tréning v tejto zóne zvyšuje silu a rýchlosť, no vyžaduje si krátke intervaly s dostatočnými prestávkami.

Zóna 5: Maximálna zóna (90–100 % max. srdcového tepu)
Ide o najintenzívnejšiu zónu, kde sa dosahuje maximálna výkonnosť. Používa sa prevažne pri intervalovom tréningu a na meranie vrcholovej sily. Táto zóna by mala byť cvičená len krátkodobo a s opatrnosťou, najmä u začiatočníkov.

Netypické hodnoty tepu

Abnormálne hodnoty srdcového tepu znamenajú, že tep sa odchyľuje od normálneho rozsahu. U dospelých je pokojový pulz menej ako 60 bpm považovaný za bradykardiu, zatiaľ čo hodnota nad 100 bpm v pokoji je definovaná ako tachykardia. Tieto odchýlky môžu byť spôsobené rôznymi faktormi vrátane fyzickej aktivity, stresu, chorôb alebo užívania určitých liekov.

• Tachykardia je stav, keď srdcový tep prekračuje 100 bpm v pokoji. Tento stav môže byť reakciou na fyzickú aktivitu, emocionálny stres alebo horúčku. Avšak, pretrvávajúca tachykardia môže signalizovať vážnejšie zdravotné problémy, ako sú srdcové poruchy, hyperthyreóza či anémia. V niektorých prípadoch môže byť tachykardia spôsobená aj konzumáciou stimulantov, ako je kofeín alebo nikotín. 
  V klinickej praxi sa tachykardia diagnostikuje pomocou EKG (elektrokardiografie) alebo Holter monitorovania, ktoré umožňujú zaznamenať srdcovú činnosť počas dlhšieho obdobia.
  Odporúčame si si prečítať aj článok, ktorý sa venuje Rýchlemu tepu srdca
• Bradykardia predstavuje stav, pri ktorom je srdcový tep nižší ako 60 bpm v pokoji. Tento stav nemusí byť nutne patologický, najmä u trénovaných športovcov, u ktorých je nižšia hodnota pulzu normálnou adaptáciou na pravidelný aeróbny tréning. Avšak, u nešportujúcich jedincov môže bradykardia indikovať problémy v srdcovom vedení, srdcové ochorenia alebo iné zdravotné stavy, ako napríklad hypotyreózu. 
  Diagnostika bradykardie zahŕňa nielen meranie srdcového tepu, ale aj ďalšie vyšetrenia, ako je EKG a ultrazvuk srdca, ktoré pomáhajú určiť príčinu nízkeho pulzu.

Hodnoty tepu podľa rôznych situácii

1. Základné kategórie tepu

• Nízky tep (bradykardia):
  Pre dospelých sa tep v pokoji pod 60 úderov za minútu považuje za nízky. Avšak u profesionálnych športovcov je nízky tep bežný, keďže trénovaný srdcový sval dokáže pumpovať väčší objem krvi pri menej úderoch.

• Priemerný tep (pokojový):
  Normálne hodnoty pokojového tepu u zdravých dospelých sa zvyčajne pohybujú medzi 60 a 100 údermi za minútu. Tento rozsah odráža optimálnu činnosť srdca v stave pokoja.

• Vysoký tep (tachykardia):
  Ak tep v pokoji presahuje 100 úderov za minútu, hovoríme o tachykardii. Tento stav môže byť reakciou na stres, fyzickú aktivitu alebo iné zdravotné problémy, ako je horúčka, dehydratácia či kardiovaskulárne ochorenia.

2. Tep počas spánku

Počas spánku dochádza k zníženiu srdcovej frekvencie, pretože telo prechádza do regeneratívneho režimu.

• Typické hodnoty:
  U dospelých sa tep počas spánku často pohybuje medzi 40 a 60 údermi za minútu. U trénovaných jedincov môže byť tento tep ešte nižší, čo naznačuje dobrú kardiovaskulárnu kondíciu.
• Význam:
  Nižšia tepová frekvencia počas spánku podporuje regeneráciu a umožňuje telu efektívne sa zotaviť po celodennom zaťažení.

Tep pri behu

Pri behu sa srdcový tep zvyšuje, aby sa zabezpečil dostatočný prísun kyslíka pre pracujúce svaly.

• Ideálny tep pri behu:
  Pre väčšinu ľudí sa odporúča dosiahnuť cieľovú zónu medzi 50 % a 85 % maximálnej srdcovej frekvencie. Napríklad pre 30-ročného jedinca (odhadovaná maximálna frekvencia okolo 190 bpm) by ideálna zóna mohla byť približne 95–162 bpm.
• Výhody:
  Tréning v tejto zóne zlepšuje aeróbnu kapacitu, vytrvalosť a celkovú kardiovaskulárnu kondíciu.

Tep pri športe celkovo

Pri iných športových aktivitách, najmä tých s vysokou intenzitou, môže tep výrazne vzrásť.

• Vysoká intenzita:
  V športoch, ako je intervalový tréning, cyklistika alebo plávanie, môže tep počas najintenzívnejších úsekov dosahovať 85–95 % maximálnej srdcovej frekvencie. To môže znamenať hodnoty medzi 160 až 190 bpm u dospelého jedinca, v závislosti od jeho veku a fyzickej kondície.
• Intervalový tréning:
  Pri intervalovom tréningu sa strieda obdobie vysokej intenzity s obdobím zotavenia, čo prispieva k celkovému zlepšeniu kardiovaskulárnej efektivity.

Techniky na reguláciu srdcového tepu

1. Dýchacie techniky a relaxácia

Jednou z najúčinnejších metód na reguláciu srdcového tepu sú dýchacie cvičenia. Hlboké dýchanie, najmä technika pomalého nádychu a výdychu, môže aktivovať parasympatický nervový systém, ktorý spomaľuje srdcový tep. Napríklad technika 4-7-8, kde sa nadýchnete na 4 sekundy, zadržíte dych na 7 sekúnd a pomaly vydýchujete 8 sekúnd, pomáha znížiť stres a regulovať pulz . Relaxačné cvičenia a progresívna svalová relaxácia tiež prispievajú k poklesu tepovej frekvencie, keďže znižujú uvoľňovanie stresových hormónov v tele.

2. Meditácia a mindfulness

Meditácia a mindfulness techniky sa osvedčili ako účinné spôsoby regulácie srdcového tepu. Pravidelná prax meditácie pomáha znížiť celkový stres, čo priamo ovplyvňuje kardiovaskulárny systém a vedie k poklesu srdcového tepu. Štúdie publikované na Healthline naznačujú, že meditácia zlepšuje autonómnu nervovú reguláciu, čím sa znižuje pulz a podporuje celková pohoda. Mindfulness pomáha jednotlivcom lepšie zvládať stresové situácie, čo vedie k dlhodobým zlepšeniam kardiovaskulárnej funkcie.

3. Fyzická aktivita a aeróbne cvičenie

Aeróbne cvičenia, ako beh, plávanie, jazda na bicykli alebo chôdza, majú výrazný vplyv na zlepšenie srdcovej kondície. Pravidelná fyzická aktivita posilňuje srdcový sval a zvyšuje objem krvi, ktorý srdce dokáže vypudiť pri každom údere. Toto zlepšenie efektivity srdca často vedie k nižšej pokojovej srdcovej frekvencii, čo je indikátorom vysokej kondície. WebMD uvádza, že ľudia, ktorí pravidelne cvičia, majú často pokojový pulz nižší ako 60 bpm. Aeróbny tréning tiež zlepšuje metabolizmus a podporuje spaľovanie tukov, čo je prospešné pre celkové zdravie.

4. Technologické riešenia a biofeedback

Moderné technológie, ako sú nositeľné zariadenia (inteligentné hodinky a fitness náramky), umožňujú kontinuálne sledovanie srdcového tepu a poskytujú okamžitú spätnú väzbu. Technológie využívajúce biofeedback umožňujú používateľom vidieť, ako sa ich srdcový tep mení v reálnom čase, čo im pomáha prispôsobiť tréningové a relaxačné techniky. Napríklad zariadenia od spoločností Garmin a Fitbit poskytujú detailné údaje o tepovej frekvencii a upozornenia na zmeny v tepe, čo môže signalizovať potrebu odpočinku alebo zmenu intenzity cvičenia

5. Životný štýl a výživové zmeny

Úprava životného štýlu môže mať veľký vplyv na reguláciu srdcového tepu. Zníženie príjmu stimulantov, ako je kofeín a nikotín, môže pomôcť udržať pulz v normálnych hodnotách. Okrem toho vyvážená strava bohatá na antioxidanty, omega-3 mastné kyseliny a vlákninu podporuje zdravie srdca. Medical News Today uvádza, že zmeny v stravovaní, vrátane zvýšenia konzumácie ovocia, zeleniny a celozrnných produktov, môžu zlepšiť kardiovaskulárne zdravie a regulovať srdcový tep.

Vidíme, že môžeme rôznymi spôsobmi znížiť tep srdca. Existujú aj ďalšie techniky ktoré rozoberáme v článku Ako spomaliť tep srdca.

Časté otázky

1. Čo je srdcový tep?

Srdcový tep, nazývaný aj pulz, predstavuje počet úderov srdca za minútu (bpm). Tento ukazovateľ odráža činnosť srdca, a teda aj celkové kardiovaskulárne zdravie.

2. Aká je normálna hodnota srdcového tepu?

U zdravých dospelých jedincov sa pokojový pulz zvyčajne pohybuje medzi 60 až 100 bpm. U detí, tínedžerov či športovcov sa tieto hodnoty môžu líšiť v závislosti od veku a fyzickej kondície.

3. Ako sa meria srdcový tep?

Tep sa dá merať manuálne počítaním úderov na zápästí alebo krku, ale aj pomocou moderných nositeľných zariadení (inteligentné hodinky, fitness náramky) a hrudných pásov, ktoré využívajú technológiu EKG.

4. Aké faktory ovplyvňujú srdcový tep?

Medzi hlavné faktory patria fyzická aktivita, stres, emócie, teplota prostredia, užívanie liekov a zdravotné stavy, ako napríklad anémia alebo poruchy štítnej žľazy.

5. Čo je tachykardia?

Tachykardia je stav, keď srdcový tep v pokoji presahuje 100 bpm. Môže byť reakciou na stres, fyzickú námahu alebo horúčku, ale aj indikátorom vážnych zdravotných problémov, ako sú srdcové poruchy.

6. Čo je bradykardia?

Bradykardia označuje stav, kedy je srdcový tep nižší ako 60 bpm v pokoji. U športovcov môže byť nižší tep normálny, no v iných prípadoch môže signalizovať problémy s elektrickou aktivitou srdca.

7. Ako ovplyvňuje cvičenie srdcový tep?

Fyzická aktivita zvyšuje srdcový tep počas tréningu, pričom pravidelný aerobný tréning zvyšuje efektivitu srdca a môže viesť k nižšiemu pokojovému tepu.

8. Čo sú zóny srdcového tepu?

Zóny srdcového tepu rozdeľujú intenzitu cvičenia do kategórií podľa percentuálneho podielu maximálnej srdcovej frekvencie. Každá zóna má špecifický účinok, od regenerácie až po maximálnu záťaž.

9. Ako sa srdcový tep mení s vekom?

U detí je srdcový tep prirodzene vyšší a s pribúdajúcim vekom sa pokojový pulz znižuje. U dospelých sa hodnoty stabilizujú, pričom u starších dospelých môže dôjsť k miernemu poklesu srdcovej efektivity.

10. Ako ovplyvňuje pohlavie srdcový tep?

Štúdie naznačujú, že ženy majú o niekoľko úderov za minútu vyšší pokojový tep v porovnaní s mužmi. Tento rozdiel je čiastočne spôsobený hormonálnymi vplyvmi a rozdielmi v anatómii srdca.

11. Kedy konzultovať s lekárom?

Ak zistíte trvalé odchýlky od normálnych hodnôt (pod 60 bpm alebo nad 100 bpm v pokoji), alebo ak sa vyskytnú príznaky ako závraty, dýchavičnosť či bolesť na hrudníku, je vhodné vyhľadať lekársku pomoc.

12. Ako môžem zlepšiť svoju kardiovaskulárnu kondíciu?

Zlepšenie kardiovaskulárnej kondície zahŕňa pravidelný aerobný tréning, vyváženú stravu, dostatočný spánok a riadenie stresu. Nositeľné zariadenia môžu pomôcť monitorovať srdcový tep a optimalizovať tréning.

Vybrané zdroje (Overené✅):

• https://www.medimerck.sk/sk/home/support/news/1960-pubgme-srdcova-frekvencia.html
• https://www.aktuality.sk/clanok/540723/aka-je-normalna-hodnota-pulzu/
• https://my.clevelandclinic.org/health/diagnostics/heart-rate
• https://www.mayoclinic.org/healthy-lifestyle/fitness/expert-answers/heart-rate/faq-20057979
• https://www.medicalnewstoday.com/articles/235710
• https://www.ncbi.nlm.nih.gov/books/NBK593193/table/ch1survey.T.normal_heart_rate_by_age/
• https://www.healthline.com/health/dangerous-heart-rate
• https://www.heart.org/