Srdcová/tepová frekvencia💗-Vysvetlenie + maximálna hodnota

Posledná aktuálizácia prebehla 20. februára 2025. Upravila redakcia StressFix

Srdcová frekvencia, známa aj ako tepová frekvencia, predstavuje počet úderov srdca za minútu. Je to jeden z najdôležitejších ukazovateľov nášho kardiovaskulárneho zdravia a poskytuje cenné informácie o stave nášho srdca a celkovej fyzickej kondícii. Srdcový rytmus, ktorý určuje pravidelnosť týchto úderov, hrá rovnako kľúčovú úlohu v správnom fungovaní obehového systému.

TIP pre vás:Máte fyzické prejavy psychických ochorení? Trápi vás búšenie srdca❤️, rýchly tep, tŕpnutie končatín, nervózne kŕče v bruchu a ďalšie?Ak máte tieto prejavy psychického pôvodu, je tu pre Vás StressFix. Ide o prírodný preparát navrhnutý pre tlmenie týchto prejavov✔️ aj výborný aj pri tetánií✔️. Pozrite si viac o Stressfix-e➡️  alebo si pozrite jeho zloženie?.

Zdravá srdcová frekvencia a rytmus sú základom pre efektívne pumpovanie krvi do všetkých častí tela, čím zabezpečujú prísun kyslíka a živín potrebných pre fungovanie orgánov a svalov. Akékoľvek odchýlky od normálnych hodnôt môžu naznačovať zdravotné problémy, od miernej únavy až po vážnejšie srdcové ochorenia.

Pochopenie súvislostí medzi srdcovou frekvenciou, tepovou frekvenciou a srdcovým rytmom nám umožňuje lepšie sa starať o svoje zdravie a efektívnejšie plánovať fyzickú aktivitu. V nasledujúcich častiach sa podrobnejšie pozrieme na to, čo tieto pojmy znamenajú, ako ich merať a aké faktory ich ovplyvňujú.

Prepojenie termínov: Srdcová frekvencia, Tepová frekvencia a Srdcový rytmus

Srdcová frekvencia (Heart Rate)

Srdcová frekvencia predstavuje počet úderov srdca za minútu (bpm – beats per minute). Tento termín opisuje, ako často sa srdce sťahuje a pumpuje krv do celého tela.

• Funkcia: Srdcová frekvencia zabezpečuje prísun kyslíka a živín do orgánov a tkanív.
• Normálne hodnoty: U dospelých v pokoji sa pohybuje medzi 60 – 100 bpm, zatiaľ čo u detí je vyššia v závislosti od veku.
• Faktory ovplyvňujúce: Vek, fyzická kondícia, emocionálny stav, teplota prostredia a zdravotný stav.

Tepová frekvencia (Pulse Rate)

Tepová frekvencia je počet tepov, ktoré cítime na povrchu tela, keď krv prúdi cez tepny po každom údere srdca. Je to teda vonkajší prejav srdcovej frekvencie.

• Funkcia: Tepová frekvencia odzrkadľuje kontrakcie srdca a jeho činnosť pri pumpovaní krvi.
• Meranie: Najčastejšie sa meria na zápästí (radiálna tepna) alebo na krku (krčná tepna).
• Zhodnosť so srdcovou frekvenciou: U zdravého človeka sa tepová frekvencia zhoduje so srdcovou frekvenciou, pretože každý úder srdca spôsobí jeden tep na tepne.

Príklad: Ak má človek srdcovú frekvenciu 70 bpm, jeho tepová frekvencia na zápästí bude tiež 70 bpm, za predpokladu, že krv efektívne prúdi cez tepny.

Srdcový rytmus (Heart Rhythm)

Srdcový rytmus opisuje pravidelnosť a vzor úderov srdca. Je riadený elektrickým systémom srdca, ktorý koordinuje kontrakcie srdcového svalu.

• Funkcia: Srdcový rytmus zabezpečuje synchronizované sťahovanie predsiení a komôr, čím sa efektívne pumpuje krv do pľúc a zvyšku tela.
• Typy rytmov:
  • Normálny sínusový rytmus: Pravidelný rytmus s frekvenciou 60 – 100 bpm.
  • Bradykardia: Pomalý rytmus pod 60 bpm.
  • Tachykardia: Rýchly rytmus nad 100 bpm.
  • Arytmie: Nepravidelný rytmus, pri ktorom sú údery srdca nepravidelné alebo nekoordinované.

Príklad: Pri fibrilácii predsiení je srdcový rytmus nepravidelný, čo môže spôsobiť, že nie každý úder srdca sa prejaví ako tep na tepne. V takom prípade sa srdcová frekvencia a tepová frekvencia nemusia zhodovať.

Prepojenie termínov

• Srdcová frekvencia udáva počet úderov srdca za minútu a môže sa merať priamo pomocou EKG alebo elektronických monitorov.
• Tepová frekvencia je prejavom srdcovej frekvencie na povrchu tela a meria sa nahmatáním pulzu.
• Srdcový rytmus opisuje pravidelnosť a vzor týchto úderov a udáva, či je srdce v normálnom alebo nepravidelnom rytme.

Ako spolu súvisia:

• Pri normálnom sínusovom rytme sa srdcová frekvencia rovná tepovej frekvencii a údery srdca sú pravidelné.
• Pri arytmiách sa srdcový rytmus stáva nepravidelným, čo môže viesť k rozdielom medzi srdcovou a tepovou frekvenciou.

Príklady praktického použitia:

1. Športovci monitorujú srdcovú frekvenciu počas tréningu na sledovanie intenzity cvičenia a zlepšenie fyzickej kondície.
2. Lekári sledujú srdcový rytmus pomocou EKG na diagnostiku arytmií a iných kardiovaskulárnych problémov.
3. Bežní ľudia môžu merať tepovú frekvenciu na zápästí na sledovanie pokojovej srdcovej frekvencie ako ukazovateľa zdravia.

Zhrnutie

• Srdcová frekvencia = Počet úderov srdca za minútu. Je to identický termín so srdcovým tepom.
• Tepová frekvencia = Počet tepov na povrchu tela za minútu, zhodná so srdcovou frekvenciou u zdravých ľudí.
• Srdcový rytmus = Pravidelnosť a vzor úderov srdca.

Tieto tri pojmy spolu úzko súvisia a poskytujú komplexný obraz o činnosti srdca a celkovom kardiovaskulárnom zdraví.

V nasledujúcich riadkoch sa budeme venovať hlavne srdcovej – teda môžeme povedať tepovej frekvencii. O srdcovom rytme si môžete prečítať viac tu.

Prečo je srdcová frekvencia dôležitá pre naše zdravie?

1. Ukazovateľ celkového zdravotného stavu

Normálna pokojová srdcová frekvencia u dospelých sa pohybuje medzi 60 a 100 údermi za minútu. Hodnoty mimo tohto rozmedzia môžu signalizovať zdravotné problémy, ako sú srdcové ochorenia, hormonálne nerovnováhy alebo iné systémové poruchy. Pravidelné sledovanie srdcovej frekvencie môže pomôcť včas identifikovať tieto odchýlky a umožniť skorý zásah.

2. Vplyv na dĺžku života

Výskumy naznačujú, že nižšia pokojová srdcová frekvencia je spojená s dlhšou životnosťou. Štúdia publikovaná v časopise Heart ukázala, že jedinci s pokojovou srdcovou frekvenciou nad 75 úderov za minútu mali trojnásobne vyššie riziko úmrtia na srdcovo-cievne ochorenia v porovnaní s tými, ktorých frekvencia bola nižšia. To naznačuje, že udržiavanie nižšej srdcovej frekvencie môže prispieť k predĺženiu života.

3. Efektivita srdcovej činnosti

Pravidelná fyzická aktivita vedie k zlepšeniu kardiovaskulárnej kondície, čo sa prejavuje znížením pokojovej srdcovej frekvencie. Trénované srdce pracuje efektívnejšie, pumpuje viac krvi pri každom údere a nemusí biť tak často. Tento stav je známy ako „športové srdce“ a je charakteristický pokojovou srdcovou frekvenciou nižšou ako 60 úderov za minútu.

4. Prevencia kardiovaskulárnych ochorení

Zvýšená srdcová frekvencia v pokoji je spojená s vyšším rizikom vzniku hypertenzie, infarktu myokardu a mozgovej príhody. Kontrola a udržiavanie optimálnej srdcovej frekvencie môže znížiť zaťaženie srdca a ciev, čím sa znižuje riziko týchto ochorení.

5. Monitorovanie tréningovej záťaže

Sledovanie srdcovej frekvencie počas fyzickej aktivity pomáha určiť intenzitu cvičenia a zabezpečiť, aby sa pohybovala v cieľovej zóne pre maximálny prínos. To je dôležité nielen pre športovcov, ale aj pre bežnú populáciu, ktorá sa snaží zlepšiť svoju kondíciu a zdravie.

Hodnoty frekvencie typické pre pokoj aj záťaž

Normálne hodnoty srdcovej frekvencie v pokoji

U dospelých sa za normálnu pokojovú srdcovú frekvenciu považuje 60 až 100 úderov za minútu (bpm). U detí sú tieto hodnoty vyššie a menia sa s vekom:

• Novorodenci (0 až 5 mesiacov): 90 – 150 bpm
• 6 až 12 mesiacov: 80 – 140 bpm
• 1 až 3 roky: 80 – 130 bpm
• 3 až 5 rokov: 80 – 120 bpm
• 6 až 10 rokov: 70 – 110 bpm
• 11 až 14 rokov: 60 – 105 bpm
• 15 a viac rokov: 60 – 100 bpm

Tieto hodnoty odrážajú prirodzený pokles srdcovej frekvencie s pribúdajúcim vekom dieťaťa.

Počas fyzickej aktivity sa srdcová frekvencia zvyšuje v závislosti od intenzity cvičenia. Maximálna srdcová frekvencia sa odhaduje podľa vzorca: 220 mínus vek. Napríklad u 30-ročného jedinca by maximálna srdcová frekvencia bola približne 190 bpm. Cieľová srdcová frekvencia počas cvičenia by mala byť medzi 60% a 85% maximálnej hodnoty, čo pre 30-ročného znamená približne 114 až 162 bpm.

Srdcovú frekvenciu ovplyvňuje viacero faktorov, vrátane veku, fyzickej kondície, emocionálneho stavu, teploty prostredia a zdravotného stavu. Napríklad pravidelné cvičenie môže znížiť pokojovú srdcovú frekvenciu, zatiaľ čo stres alebo horúčka ju môžu zvýšiť.

Dostupné zdroje neposkytujú konkrétne údaje o rozdieloch v srdcovej frekvencii medzi rôznymi krajinami alebo rasami. Srdcová frekvencia je primárne ovplyvnená individuálnymi faktormi, ako sú genetika, životný štýl a celkový zdravotný stav, skôr než geografickým alebo etnickým pôvodom.

Ako merať srdcovú/tepovú frekvenciu

Srdcovú alebo tepovú frekvenciu možno merať viacerými spôsobmi – manuálne pomocou hmatania pulzu alebo pomocou rôznych elektronických zariadení, ako sú fitness náramky, športové hodinky či monitory srdcovej frekvencie. Správne meranie srdcovej frekvencie je kľúčové pre sledovanie kardiovaskulárneho zdravia a efektívne riadenie fyzickej aktivity.

Manuálne meranie srdcovej frekvencie

Manuálne meranie sa vykonáva pomocou hmatania pulzu na miestach, kde sú tepny blízko povrchu kože. Najbežnejšie miesta na meranie pulzu sú:

• Zápästie (radiálna tepna) – na vnútornej strane zápästia pod palcom.
• Krk (krčná tepna) – na bočnej strane krku vedľa priedušnice.
• Hrudník (apikálny pulz) – počúvaním srdcového rytmu priamo na hrudníku pomocou fonendoskopu.

Postup:

1. Nájdite pulz – Použite ukazovák a prostredník (nikdy nie palec, pretože má svoj vlastný pulz). Jemne zatlačte na miesto, kde chcete merať pulz.
2. Počítajte údery – Počítajte počet úderov počas 30 sekúnd a výsledok vynásobte dvoma, aby ste získali počet úderov za minútu (bpm – beats per minute).
3. Zaznamenajte hodnotu – Zaznamenajte si hodnotu a čas merania. Ideálne je merať tepovú frekvenciu ráno po prebudení, keď je telo v pokoji.

2. Meranie pomocou elektronických zariadení

V súčasnosti sú k dispozícii rôzne elektronické zariadenia, ktoré presne merajú srdcovú frekvenciu:

• Fitness náramky a inteligentné hodinky – Používajú optické senzory na meranie srdcovej frekvencie priamo na zápästí. Sú pohodlné na každodenné použitie a často ponúkajú nepretržité monitorovanie srdcovej frekvencie.
• Hrudné pásy srdcovej frekvencie – Sú presnejšie ako optické senzory, pretože snímajú elektrické signály zo srdca podobne ako EKG. Používajú sa najmä pri športových aktivitách pre presné sledovanie tepovej frekvencie.
• Inteligentné telefóny a aplikácie – Niektoré aplikácie využívajú kameru a LED svetlo na meranie tepovej frekvencie cez prst. Hoci sú menej presné, môžu byť užitočné na orientačné merania.

3. Kedy merať srdcovú frekvenciu

• Pokojová srdcová frekvencia: Merať ráno po prebudení, pred fyzickou aktivitou alebo stresovými situáciami.
• Počas cvičenia: Na sledovanie intenzity tréningu a zabezpečenie, že srdcová frekvencia sa pohybuje v cieľovej zóne.
• Po cvičení: Na sledovanie rýchlosti návratu srdcovej frekvencie na pokojovú hodnotu, čo naznačuje kondíciu srdca.

4. Cieľové zóny srdcovej frekvencie pri cvičení

Cieľové zóny srdcovej frekvencie sa vypočítajú na základe maximálnej srdcovej frekvencie (HRmax), ktorá sa odhaduje podľa vzorca:
HRmax = 220 – vek

Príklady cieľových zón:

• Zóna spaľovania tukov (50 – 70% HRmax) – Vhodná pre vytrvalostné cvičenia a chudnutie.
• Aeróbna zóna (70 – 85% HRmax) – Zlepšuje kardiovaskulárnu kondíciu a vytrvalosť.
• Anaeróbna zóna (85 – 95% HRmax) – Zvyšuje silu a výkon, vhodná pre intenzívny tréning.

5. Čo môže ovplyvniť presnosť merania

• Emocionálny stav: Stres, úzkosť alebo vzrušenie môžu zvýšiť tepovú frekvenciu.
• Teplota prostredia: Horúčavy môžu zvýšiť srdcovú frekvenciu.
• Kofeín, alkohol a lieky: Môžu ovplyvniť tepovú frekvenciu.
• Poloha tela: Meranie v ľahu môže mať nižšie hodnoty ako v sede alebo v stoji.

Meranie srdcovej frekvencie je jednoduchý, ale účinný spôsob, ako sledovať svoje kardiovaskulárne zdravie a fyzickú kondíciu. Či už použijete manuálne metódy alebo moderné elektronické zariadenia, pravidelné monitorovanie môže pomôcť pri včasnom odhalení zdravotných problémov a zlepšení efektivity tréningu.

Faktory ovplyvňujúce srdcovú/tepovú frekvenciu

Srdcová (tepová) frekvencia je ovplyvnená viacerými vnútornými a vonkajšími faktormi. Tieto faktory môžu meniť počet úderov srdca za minútu (bpm – beats per minute) v pokoji aj pri fyzickej aktivite. Poznanie týchto faktorov pomáha lepšie porozumieť zmenám v srdcovej frekvencii a efektívne ju riadiť.

 – Vek

• Deti a dojčatá majú vyššiu pokojovú srdcovú frekvenciu v porovnaní s dospelými.
• Dospelí majú stabilnejšiu frekvenciu, ktorá sa postupne znižuje s pribúdajúcim vekom.
• Starší ľudia môžu mať nižšiu maximálnu srdcovú frekvenciu pri fyzickej námahe.

Príklad: Novorodenci môžu mať srdcovú frekvenciu 90 – 150 bpm, zatiaľ čo dospelí v pokoji majú 60 – 100 bpm.

 – Pohlavie

• Ženy majú v priemere vyššiu pokojovú srdcovú frekvenciu ako muži, čo súvisí s rozdielmi v telesnej hmotnosti a hormonálnom profile.
• Muži majú zvyčajne nižšiu pokojovú frekvenciu v dôsledku vyššieho podielu svalovej hmoty a efektívnejšej činnosti srdca.

Príklad: Priemerná pokojová srdcová frekvencia u žien je približne o 3 – 5 bpm vyššia ako u mužov.

 – Fyzická kondícia a úroveň aktivity

• Trénovaní športovci majú nižšiu pokojovú srdcovú frekvenciu v dôsledku efektívnejšej činnosti srdca.
• Sedavý spôsob života vedie k vyššej pokojovej srdcovej frekvencii a nižšej fyzickej kondícii.
• Intenzívna fyzická aktivita zvyšuje srdcovú frekvenciu počas cvičenia, no z dlhodobého hľadiska znižuje pokojovú frekvenciu.

Príklad: U vrcholových športovcov môže byť pokojová srdcová frekvencia nižšia ako 50 bpm.

 – Emocionálny stav a stres

• Stres, úzkosť, vzrušenie alebo strach môžu zvýšiť srdcovú frekvenciu v dôsledku uvoľňovania stresových hormónov (adrenalínu a kortizolu).
• Relaxácia a meditácia môžu naopak znížiť srdcovú frekvenciu a navodiť stav pokojného srdcového rytmu.

Príklad: Pri strese alebo úzkosti môže srdcová frekvencia stúpnuť o 10 – 30 bpm.

– Strava, kofeín a stimulanty

• Kofeín, nikotín a energetické nápoje zvyšujú srdcovú frekvenciu stimuláciou nervového systému.
• Ťažké jedlo môže dočasne zvýšiť srdcovú frekvenciu, pretože telo spotrebuje viac energie na trávenie.
• Dehydratácia vedie k zvýšeniu srdcovej frekvencie, pretože srdce musí pracovať intenzívnejšie na udržanie krvného tlaku.

Príklad: Šálka kávy môže zvýšiť srdcovú frekvenciu o 5 – 15 bpm na dobu až 3 hodiny.

– Hormonálne zmeny

• Menštruácia, tehotenstvo a menopauza môžu ovplyvniť srdcovú frekvenciu u žien v dôsledku hormonálnych zmien.
• Ochorenia štítnej žľazy (hypotyreóza a hypertyreóza) môžu spôsobiť spomalenie alebo zrýchlenie srdcovej frekvencie.

Príklad: Počas tehotenstva môže srdcová frekvencia stúpnuť o 10 – 20 bpm.

– Lieky a zdravotný stav

• Lieky na srdce, ako beta-blokátory, môžu znížiť srdcovú frekvenciu.
• Stimulanty a niektoré lieky na astmu môžu zvýšiť srdcovú frekvenciu.
• Chronické ochorenia (napr. cukrovka, anémia, horúčka) môžu ovplyvniť srdcovú frekvenciu.

Príklad: Beta-blokátory môžu znížiť srdcovú frekvenciu až o 10 – 20 bpm.

 – Teplota prostredia

• Vysoké teploty a vlhkosť zvyšujú srdcovú frekvenciu, pretože srdce musí pracovať intenzívnejšie na ochladenie tela.
• Chladné prostredie môže srdcovú frekvenciu mierne znížiť, keď telo znižuje prietok krvi do končatín na udržanie tepla.

Príklad: Pri vysokých teplotách sa môže srdcová frekvencia zvýšiť o 5 – 10 bpm.

 – Denná doba a cirkadiánny rytmus

• Ráno je srdcová frekvencia zvyčajne nižšia, keď je telo v pokojnom stave.
• Počas dňa sa zvyšuje s fyzickou aktivitou a emočnou stimuláciou.
• V noci počas spánku klesá na najnižšie hodnoty v dôsledku spomalenia metabolizmu a relaxácie.

Príklad: Počas hlbokého spánku môže srdcová frekvencia klesnúť na 40 – 60 bpm.

Zhrnutie

Srdcovú frekvenciu ovplyvňuje mnoho faktorov vrátane veku, pohlavia, fyzickej kondície, emocionálneho stavu, stravy, hormonálnych zmien, liekov, teploty prostredia a denného rytmu. Pochopenie týchto faktorov umožňuje lepšie sledovanie a riadenie srdcovej frekvencie v rôznych situáciách.

Tip: Pravidelné monitorovanie srdcovej frekvencie v rôznych podmienkach (v pokoji, pri cvičení, v strese) poskytuje cenné informácie o kardiovaskulárnom zdraví a celkovej kondícii organizmu.

Vplyv stresu na srdcovú frekvenciu

Stres má významný vplyv na srdcovú frekvenciu, pretože aktivuje sympatický nervový systém a spúšťa uvoľňovanie stresových hormónov, najmä adrenalínu (epinefrínu) a kortizolu. Tieto hormóny pripravujú telo na „boj alebo útek“ (fight or flight) tým, že zvyšujú srdcovú frekvenciu a krvný tlak, aby zabezpečili dostatočný prísun kyslíka a živín do svalov a mozgu.

Ako stres ovplyvňuje srdcovú frekvenciu

• Zvýšenie srdcovej frekvencie (Tachykardia): Pri akútnom strese sa srdcová frekvencia môže výrazne zvýšiť v dôsledku uvoľnenia adrenalínu, ktorý stimuluje srdcový sval k rýchlejšiemu sťahovaniu.
• Nepravidelný srdcový rytmus (Arytmie): Chronický stres môže spôsobiť nepravidelný srdcový rytmus, vrátane búšenia srdca (palpitácie) a fibrilácie predsiení.
• Zvýšená variabilita srdcovej frekvencie: Stres ovplyvňuje variabilitu srdcovej frekvencie (HRV), čo je rozdiel medzi jednotlivými údermi srdca. Pri strese sa HRV znižuje, čo naznačuje nižšiu schopnosť tela prispôsobiť sa zmenám a zvýšené riziko kardiovaskulárnych problémov.

Krátkodobý stres (akútny stres)

• Príznaky: Rýchle zvýšenie srdcovej frekvencie, búšenie srdca, zvýšený krvný tlak.
• Príčina: Uvoľnenie adrenalínu a noradrenalínu z nadobličiek v reakcii na stresovú situáciu.
• Príklady situácií: Náhle prekvapenie, strach, stresujúce pracovné podmienky, náročný rozhovor.
• Účinky: Telo sa pripravuje na fyzickú reakciu (boj alebo útek), čo vedie k zrýchlenému dýchaniu a zvýšenému prietoku krvi do svalov.

Dlhodobý stres (chronický stres)

• Príznaky: Trvale zvýšená srdcová frekvencia, nepravidelný srdcový rytmus, zvýšený krvný tlak, únava, úzkosť.
• Príčina: Neustále uvoľňovanie kortizolu vedie k trvalému zaťaženiu srdca a ciev.
• Príklady situácií: Chronické pracovné preťaženie, dlhodobé rodinné problémy, finančný stres, neustála úzkosť.
• Účinky: Dlhodobý stres môže viesť k:
  • Hypertenzii (vysokému krvnému tlaku), čo zvyšuje riziko srdcového infarktu a mŕtvice.
  • Arytmiám, ako je fibrilácia predsiení.
  • Kardiomyopatii (syndróm zlomeného srdca) – dočasnému oslabeniu srdcového svalu.
  • Zvýšenému riziku kardiovaskulárnych ochorení, vrátane ischemickej choroby srdca.

Mechanizmus pôsobenia stresu na srdcovú frekvenciu

1. Aktivácia sympatického nervového systému – Pri strese sa aktivuje sympatický nervový systém, ktorý zvyšuje srdcovú frekvenciu a sťahovanie ciev.
2. Uvoľnenie stresových hormónov – Nadobličky uvoľňujú adrenalín, noradrenalín a kortizol, ktoré zvyšujú srdcovú frekvenciu, krvný tlak a prietok krvi do svalov.
3. Stimulácia sínusového uzla – Adrenalín pôsobí na sínusový uzol (prirodzený kardiostimulátor srdca), čím zrýchľuje elektrické impulzy a zvyšuje srdcovú frekvenciu.
4. Zníženie variability srdcovej frekvencie (HRV) – Chronický stres znižuje HRV, čo naznačuje nižšiu schopnosť srdca prispôsobiť sa zmenám.

Ako znížiť vplyv stresu na srdcovú frekvenciu

1. Dýchacie techniky:

   • Hlboké dýchanie a dýchanie bránicou môžu znížiť srdcovú frekvenciu a uvoľniť napätie.
   • Technika 4-7-8: Nadýchnite sa na 4 sekundy, zadržte dych na 7 sekúnd a vydýchnite na 8 sekúnd.

2. Meditácia a mindfulness:

   • Meditácia všímavosti (mindfulness) a progresívna svalová relaxácia pomáhajú uvoľniť stres a stabilizovať srdcovú frekvenciu.

3. Fyzická aktivita:

   • Aeróbne cvičenie (chôdza, beh, plávanie) zlepšuje kardiovaskulárnu kondíciu a pomáha znižovať stres.
   • Joga a tai chi kombinujú dýchanie, pohyb a meditáciu, čím prispievajú k zníženiu stresu.

4. Sociálna podpora a relaxácia:

   • Rozhovor s priateľmi alebo terapeutom môže pomôcť zvládnuť stresové situácie.
   • Hudba, čítanie alebo čas v prírode prispievajú k relaxácii.

5. Zdravý životný štýl:

   • Vyvážená strava, dostatočný spánok a obmedzenie kofeínu a alkoholu podporujú zdravú srdcovú frekvenciu.

6. Kedy vyhľadať lekársku pomoc

Je dôležité vyhľadať lekára, ak sa pri strese objavia:

• Intenzívne búšenie srdca (palpitácie)
• Bolesť na hrudníku alebo dýchavičnosť
• Závraty, mdloby alebo nepravidelný srdcový rytmus
• Pretrvávajúca úzkosť alebo panické ataky

Záver

Stres významne ovplyvňuje srdcovú frekvenciu a celkové kardiovaskulárne zdravie. Krátkodobý stres spôsobuje rýchle zvýšenie srdcovej frekvencie, zatiaľ čo chronický stres môže viesť k vážnym zdravotným problémom vrátane hypertenzie, arytmií a srdcových ochorení. Naučenie sa zvládať stres pomocou dýchacích techník, relaxácie a zdravého životného štýlu môže výrazne prispieť k udržaniu normálnej srdcovej frekvencie a celkového zdravia.

Vybrané zdroje (Overené✅):

• https://www.aktuality.sk/clanok/540723/aka-je-normalna-hodnota-pulzu/
• https://www.akoliecit.sk/obehova-sustava/pulz/
• https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC6592896/
• https://www.sciencedirect.com/science/article/abs/pii/S1050173822000731
• https://www.nature.com/articles/s41598-024-70806-8