Posledná aktuálizácia prebehla 4. apríla 2024. Upravila redakcia StressFix
Možno ste sa skôr stretli s pojmom droga alebo návykové látky. Sú to látky, ktoré, či chceme alebo nie, sú pomerne rozšírené v dnešnom svete a vedú sa o nich rozsiahle diskusie. Možno aj vy s s nimi stretávate vo vašom každodennom živote. Čo sa vlastne skrýva pod pojmom „psychoaktívne látky“? Aké substancie medzi ne radíme? A vlastne akým spôsobom ohrozujú náš život? Dozviete sa v riadkoch nižšie.
Čo sú návykové látky?
Podľa definície je návyková látka chemická substancia, ktorá ovplyvňuje mozgové funkcie a následkom jej užívania dochádza k zmenám správania, vnímania, nálady a vedomia. Medzi takéto látky radíme lieky (antidepresíva, anxiolytiká, anestetiká, lieky používané pri epilepsii a Parkinsonovej chorobe, lieky proti bolesti a iné), kofeín, alkohol a látky, ktoré v rámci SR patria medzi ilegálne drogy (marihuana, hašiš, kokaín, amfetamín, metamfetamín, LSD, extáza a iné).
Ako fungujú návykové látky?
Existuje niekoľko skupín návykových látok, ktoré fungujú na rôznych princípoch a tým pádom majú na človeka rozličný účinok. Základné skupiny tvoria:
- Stimulanty
- Depresanty
- Narkotiká
- Halucinogény
K látkam, ktoré stimulujú človeka, zvyšujú jeho výkonnosť a bdelosť patria rozličné substancie, ktoré sú súčasťou nášho každodenného života ako je nikotín v cigaretách a kofeín v káve, až po ilegálne drogy – kokaín,kryštalický metamfetamín amfetamín alebo extáza. Tieto látky fungujú na princípe blokovania spätného vychytávania sérotonínu a dopamínu, čiže spôsobujú ich hromadenie na určitých miestach v mozgu. Vďaka tomu sa človek cíti plný energie, necíti únavu, je nepokojný, nervózny a celkovo pôsobí dojmom, že sa „nezmestí do kože“.
Naopak alkohol, niektoré lieky (benzodiazepíny, barbituráty), marihuana, opioidy a heroín spôsobujú u človeka útlm, ospalosť, spomaľujú jeho schopnosť reagovať, narušujú jeho rečové schopnosti. Ich mechanizmom účinku je zvýšenie produkcie kyseliny gama-aminomaslovej (GABA), ktorá má v mozgovom tkanive negatívne účinky a znižuje jeho aktivitu.
Medzi narkotiká patria látky, ktoré majú hypnotický, sedatívny (utlmujúci) a analgetický účinok – opiáty (morfium), jeho deriváty (heroín), metamfetamín, marihuana, hašiš. Menej toxické narkotiká sa v určitých presne vymedzených dávkach využívajú v medicíne na tlmenie bolesti, alebo na vyvolanie umelého spánku – narkózy. Vo vyšších dávkach vyvolávajú pocit eufórie.
Poslednú skupinu tvoria látky, ktoré u človeka ovplyvňujú vnímanie okolitého sveta (vidí a počuje veci, ktoré sa tam reálne nenachádzajú), myšlienky, náladu, dokonca menia jeho orientáciu v čase a priestore. Medzi halucinogény môžeme zaradiť látky s disociačným účinkom ( vyvolávajú pocit oddelenia, disociácie od okolitého prostredia, dokonca od svojho vlastného tela – takouto látkou je napríklad anestetikum ketamín) alebo s psychedelickým účinkom (ovplyvňujú hlavne vnímanie zrakových a sluchových podnetov – vidíme a počujeme to, čo tam reálne nie je, jeden z predstaviteľov je napríklad LSD alebo psilocybín – lysohlávky). Môžu vyvolať akútnu intoxikáciu z halucinogénov, tzv. „bad trip“, kedy človek môže mať príznaky varírujúce od miernej anxiety až po extrémne pocity hrôzy a stratu seba – identity.
Závislosť, alebo ako psychoaktívne látky ovplyvňujú ľudské telo
Pocity a príznaky, ktoré súvisia s užitím drogy sme popísali vyššie pri ich základnom delení. Návykové látky môžu človeka ovplyvniť rôznym spôsobom v závislosti, do akej skupiny patria. V tomto odseku by sme sa chceli venovať stavu, ktorý vzniká po dlhodobom užívaní návykovej látky a tomu, akým spôsobom ovplyvňuje ľudský organizmus, z hľadiska psychického aj fyzického. Ako vzniká a ako sa prejavuje závislosť?
Závislosť je definovaná ako duševný a aj telesný stav, ktorý vzniká v dôsledku pôsobenia látky na organizmus, vyvolávajúci zmeny správania a chorobnú túžbu opakovane alebo kontinuálne užívať príslušnú látku. Rozlišujeme 2 druhy závislosti:
Psychická závislosť – túžba po pocitoch, ktoré sa spájajú s užitím drogy. Pokiaľ sa preruší prísun návykovej látky, rozvíjajú sa u človeka abstinenčné príznaky ako sú záchvaty paniky, nervozita, rozladenosť, stres, hnevlivosť a silná túžba dať si ďalšiu dávku.- Fyzická závislosť – telo človeka sa adaptuje na pravidelný prísun návykovej látky a pokiaľ sa preruší, dôjde k rozvoju fyzických symptómov – vzniká abstinenčný syndróm. Prejavuje sa najčastejšie zvýšením srdcovej frekvencie a tlaku, trasom a potením, vo vážnejších situáciach až vznikom záchvatov, zmätenosťou a halucinácií.
Ako spoznať závislosť?
Ako je možné zistiť, že človek sa stal na niečom závislý? Medzi pomerne jasné príznaky môže patriť:
silná túžba a rastúca chuť po predmete závislosti- znížené sebaovládanie
- zvyšovanie tolerancie na návykovú látku a následné zvyšovanie dávky
- možné abstinenčné príznaky po vysadení
- pokračovanie v užívaní škodlivej látky napriek jasným dôkazom o jej škodlivosti pre organizmus
- zanedbávanie povinností, rodiny, kamarátov, koníčkov…
Prečo neužívať psychoaktívne látky?
Škodlivosť návykovej látky závisí od niekoľkých faktorov ako je napríklad vek užívateľa, cesta podania psychoaktívnej látky (inhalácia, injekcia…), jej koncentrácia, množstvo, čistota a ďalšie. Aké zdravotné komplikácie môžu spôsobiť návykové látky?
Alkohol. Stará známa „metla ľudstva“ môže spôsobiť buď akútne komplikácie (zmeny správania, zníženie sociálnych zábran, rozmazané videnie, eufória, neskôr opalosť, tachykardia) alebo chronické (srdcovocievne ochorenia, epilepsia, demencia, depresia, zvýšené riziko vzniku onkologického ochorenia, ochorenia gastro-intestinálneho traktu…).
Tabak. Jeho účinnou látkou je nikotín. Podľa štatistík patrí fajčenie k najškodlivejším psychoaktívnym látkam a takisto sa radí aj medzi najčastejšie ovplyvniteľné príčiny smrti. Dlhodobým fajčením sa zvyšuje riziko vzniku onkologických ochorení gastro-intestinálneho traktu, dýchacieho systému, močového mechúra a prsníka. Takisto je u fajčiarov častejší výskyt náhlej cievnej mozgovej príhody, osteoporózy a ischemickej srdcovej choroby. Počas tehotenstva je fajčenie prísne zakazované z dôvodu poškodenia plodu (fetálny tabakový syndróm).
Anxiolytiká a hypnotiká. Závislosť na tieto lieky sa rozvíja postupne, počas dlhšieho obdobia, preto je veľmi podstatné neužívať ich dlhodobo. Akútne komplikácie pri užití nadmerného množstva sa prejavujú poruchou pozornosti, pamäti, motorickej koordinácie až život ohrozujúcim útlmom vedomia a dýchania. Chronické užívanie môže spôsobiť poškodenie pečene, kognitívnych funkcií až vznik demencie.
Vybrané zdroje:
- http://www.viapractica.sk/index.php?page=pdf_view&pdf_id=8273&magazine_id=1
- https://sk.wikipedia.org/wiki/Z%C3%A1vislos%C5%A5_(medic%C3%ADna)
- https://en.wikipedia.org/wiki/Psychoactive_drug
- https://study.com/academy/lesson/psychoactive-drugs.html
