Kortizol alebo hydrokortizón je hormón steroidnej povahy. Je jedným z glukokortikoidov, tvorí sa v kôre nadobličiek a vylučuje sa do krvi hlavne v stresových situáciách. Má mnoho významných účinkov v našom tele, podieľa sa na regulácii veľkého množstva procesov vrátane metabolizmu a imunitnej odpovede. Považuje sa za hlavný stresový hormón nášho tela. Jeho funkcia je esenciálna pri zvládaní bežných i náročnejších záťaží, ktorým sme vystavovaní.
Závažné zdravotné problémy môže spôsobovať jeho vysoké, ako aj nízke hodnoty. Ponúkame vám možnosť zistiť viac o tom, čo vlastne kortizol je, ako pôsobí, ako je jeho hladina v organizme regulovaná a ako sa prejavia jeho poruchy.
Ako kortizol pôsobí a aké sú jeho účinky?
Takmer každá bunka v našom tele má na svojom povrchu receptory pre kortizol, a tak môže mať kortizol veľké množstvo účinkov v závislosti od toho na aké bunky pôsobí:
- ovplyvňuje metabolizmus cukrov, tukov i bielkovín
- zvyšuje hladinu glukózy v krvi
- má protizápalový účinok, ten sa využíva aj v liečbe, keď chceme potlačiť imunitný systém a zápal
- reguluje krvný tlak, bilanciu vody a soli v tele
- podieľa sa aj na regulácii spánkového cyklu a zobúdzaní
- mobilizuje organizmus v stave stresu a potom nastoľuje rovnováhu
Keď je vaše telo v stave pohotovosti, sú naň kladené zvýšené nároky, napr. máte pred skúškou alebo ste jednoducho chorý, kortizol je schopný ovplyvniť jednotlivé procesy v našom tele či už v zmysle ich aktivácie, zosilnenia alebo naopak zoslabenia či dokonca niektoré na nejaký čas vypnúť. Vplýva na tráviaci systém, spomaľuje trávenie, ďalej má vplyv aj na reprodukčný systém, ktorý v stave ohrozenia tiež nie je prioritne potrebný či imunitný systém.
Kedy je hladina kortizolu najvyššia?
Hladina kortizolu v krvi aj za fyziologických, teda normálnych okolností kolíše v závislosti od dennej doby, tomu hovoríme diurnálny rytmus. Vo všeobecnosti je hladina tohto hormónu vysoká ráno, keď sa zobudíme a potom pomaličky počas dňa klesá.
U ľudí, ktorí pracujú počas noci je toto obrátené. Z toho vyplýva, že hladina kortizolu úzko súvisí s dennými aktivitami. Navyše v stave stresu sa jeho hodnota ešte zvyšuje, aby pomohol nášmu telu prispôsobiť sa situácii, kedy sú naň kladené vyššie požiadavky.
Najlepší StressFix – prírodná pomoc pri liečbe psychických porúch
StressFix❤️ je unikátny prípravok na podporu pri liečbe psychických ochorení ako je depresia, úzkosť a tiež pomáha pri spánkových poruchách. Špeciálne je tiež vhodný pri tetánií.
Prípravok je prírodného zloženia a obsahuje až 14 zložiek, čo je v celoslovenskom meradle priam rarita. Bylinné zložky sú tiež extrahované v pomere 10 ku 1, čo znamená že hoci sa uvádza napr. 250mg v jednej dávke, je to až 2500mg? sušenej rastliny. Za cenu 49 eur dostanete až 60 kapsúl?. Denná maximálna dávka pri veľkej psychickej záťaži sú 4 kapsule.
Hlavné benefity:
- Podpora pri depresiách
- Znižovanie prejavov úzkosti, nervozity
- Potláčanie chorobného strachu a rôznych fóbií
- Zlepšovanie kvality spánku a tým lepšia psychická odolnosť
- Prirodzené zvyšovanie sérotonínu a radosti
Ak si objednáte hneď, dáme vám aj? uvítaciu zľavu 5% na celý nákup-teda na akýkoľvek počet balení. Kupón dusevnezdravie zadajte do poznámky v objednávke.
Ako je kontrolované vylučovanie kortizolu v našom tele?
Hlavnú úlohu vo vylučovaní a jeho regulácii zohráva hypotalamus, hypofýza a nadoblička. Tomuto regulačnému systému sa hovorí aj os hypotalamus – hypofýza – nadoblička a zohráva nezastupiteľnú úlohu pri intenzívnejšom či dlhšie trvajúcom strese.
Keď je hladina kortizolu v krvi nízka, skupina buniek v oblasti mozgu zvanom hypotalamus uvoľňuje kortikoliberín, ktorý pôsobí na hypofýzu. Hypofýza alebo podmozgová žľaza zasa uvoľňuje do krvného obehu adrenokortikotropín, ktorý ovplyvňuje receptory kôry nadobličiek a stimuluje syntézu a uvoľnenie kortizolu.
Ako hladina kortizolu stúpa, na základe negatívnej spätnej väzby, znižuje sa vylučovanie kortikoliberínu z hypotalamu a adrenokortikotropínu z hypofýzy. To má za následok následný pokles kortizolu.
Keď sa zobudíte, cvičíte alebo čelíte stresovej situácii, vaša hypofýza reaguje. Posiela signál do nadobličiek, aby produkovali to správne množstvo kortizolu, ktoré je pre organizmus potrebné.
Príliš veľa stresu?
Po nejakom tlaku, ktorý bol na nás vyvíjaný v nebezpečenstve, by sa mala hladina kortizolu znížiť a ustáliť. Váš srdcový tep, krvný tlak a funkcie ďalších orgánov by sa mali vrátiť späť do normálu. Ale čo ak ste pod neustálym stresom a stav pohotovosti pretrváva?
Dlhodobý, chronický stres pre organizmus už nie je pozitívny a namiesto pozitívnych účinkov stresu akútneho, ktorý nám pomáha prekonať nejakú záťaž, ktorá je na nás kladená, tento stres sa prejavuje skôr svojím negatívnym pôsobením až môže viesť k množstvu zdravotných problémov:
- úzkosť a depresia
- bolesti hlavy
- kardiovaskulárne ochorenia
- problémy s pamäťou a koncentráciou
- tráviace problémy
- problémy so spánkom
- priberanie
Príliš vysoká hladina kortizolu v tele?
Dlhodobá zvýšená hladina kortizolu v tele, napr. v dôsledku nádoru v oblasti kôry nadobličky alebo v mozgu v oblasti hypofýzy či aj dlhodobá liečba vysokými dávkami kortikoidov, môže viesť ku Cushingovmu syndrómu.
Cushingov syndróm
Vzniká dlhodobým nadmerným pôsobením vysokých hladín kortizolu v organizme. Vzhľadom na široké spektrum účinkov kortizolu na organizmus, prejavy dané ich nadmernou koncentráciou v tele sú:
- centrálna obezita s maximom toku v oblasti brucha a tváre, hovorí sa o mesiačikovitej tvári
- strie na bruchu purpurovej farby, ľahká zraniteľnosť kože
- osteoporóza
- rozvoj až diabetes mellitus 2. typu
- svalová slabosť v dôsledku proteínového katabolizmu
- sekundárna arteriálna hypertenzia – vysoký krvný tlak
- psychické problémy – depresia, poruchy koncentrácie, pamäti, únava, emočná labilita
- znížené libido, u žien hirzutizmus – nadmerné ochlpenie napr. v oblasti hornej pery, brady, hrudníka atď., poruchy menštruácie až neplodnosť, akné
Príliš nízka hladina kortizolu v tele?
Addisonova choroba
S nízkou hladinou kortizolu v organizme sa spája ochorenie Addisonova choroba (hypokorticizmus). Je to stav, kedy kôra nadobličiek nie je schopná produkovať dostatočné množstvo kortizolu a aldosterónu a z toho vyplývajú aj prejavy tejto choroby. Príčiny môžu byť zase rôzne, problém môže byť na centrálnej úrovni, kedy v dôsledku poškodenia hypotalamu či hypofýzy napr. krvácanie do mozgu, trauma a pod. chýba riadiaci hormón, avšak kôra nadobličiek je v poriadku.
Druhá situácia nastáva, keď je kôra nadobličiek deštruovaná, najčastejšie autoimunitným procesom, a preto nie je schopná produkovať dostatočné množstvá kortizolu.
Prejavy:
- hyperpigmentácia (nadmerná pigmentácia) kože a slizníc, grafitové škvrny na sliznici ústnej dutiny
- celková únava
- svalová slabosť, ktorá sa zhoršuje
- hnačka, nauzea, zvracanie
- strata chuti do jedla a zníženie telesnej hmotnosti, zvýšená chuť na solené jedlá
- nízky krvný tlak
- občasné bolesti brucha
V oboch prípadoch, ak je podozrenie alebo už určená diagnóza Cushingovho syndrómu či Addisonovej choroby, je potrebná pomoc lekára, endokrinológa, ktorý vám urobí endokrinologické vyšetrenie a rozhodne o ďalšom postupe. Okrem odberu krvi a vyšetrenia funkcie nadobličiek je možné urobiť aj ultrazvukové vyšetrenie nadobličiek v prípade podozrenia na nádor, ktorý by mohol byť príčinou napr. hypersekrécie kortizolu.
Liečba kortikosteroidmi
V prípade nedostatočnej tvorby týchto prirodzených hormónov nadobličky sa môžu nahradiť či imitovať ich účinok syntetickými kortikosteroidmi. Používajú sa však aj v liečbe mnohých iných ochorení, vrátane nádorových. Môžu potláčať zápalové, alergické a normálne imunitné odpovede a zasahujú do regulácie cukrov, tukov a proteínov.
Sú dostupné vo forme injekcie aj tabletiek. Môžete ich nájsť aj ako liečivá na lokálne použitie, napr. očné kvapky, nosový sprej, gél, masť či krém na kožu.
Využitie v liečbe
- endokrinné ochorenia (nadobličková nedostatočnosť, zápaly štítnej žľazy, vysoká hladina vápnika v krvi v dôsledku nádorového ochorenia)
- reumatické ochorenia (rôzne artritídy, zápaly chrbtice, lupus, skleroderma)
- alergické stavy (astma, kožné prejavy, precitlivelosť na lieky atď.)
- očné ochorenia (zápaly očí)
- ochorenia tráviaceho traktu
- ochorenia dýchacích ciest
- hematologické ochorenia
- nádorové ochorenia
Pri použití vysokých dávok kortikosteroidov a pri dlhšie trvajúcej liečbe treba počítať s výskytom nežiaducich účinkov, tak ako aj pri liečbe inými liekmi. Je na lekárovi, aby zvážil benefity liečby oproti jej negatívam.
Možné vedľajšie účinky liečby kortikosteroidmi
Niektorí pacienti sa vôbec nemusia stretnúť s nežiaducimi účinkami liečby. Avšak ako bolo napísané, čím vyššia dávka sa podáva a čím dlhšie, tým je väčšia pravdepodobnosť, že sa vyskytnú nejaké nežiaduce účinky. Nikdy si však svojvoľne nemeňte nastavený režim liečby, vždy vaše problémy a obavy skonzultujte s lekárom, ktorý vám liečbu nasadil.
Možné nežiaduce účinky kortikosteroidovej liečby
- infekcie – kortikosteroidy potláčajú imunitný systém a tým síce pôsobia protizápalovo, ale zároveň je organizmus náchylnejší na vznik všetkých druhov infekcií
- vysoký krvný tlak
- zadržiavanie tekutín a solí – opuchy
- kožné zmeny, horšie hojenie rán, akné
- endokrinný efekt – zvýšená hladina glukózy v krvi až rozvoje DM 2. typu, u žien zmeny menštruačného cyklu
- zvýšená alebo znížená chuť do jedla, nevoľnosť, pocit plnosti, pálenie záhy, žalúdočné vredy
- riziko zvýšenia hmotnosti
- osteoporóza
- svalová slabosť a kŕče
- zmeny nálady, depresie, nespavosť, emočná labilita, bolesti hlavy
- Cushingov syndróm
Ako si udržať normálne hladiny kortizolu v tele prirodzenou cestou?
Aj keď je kortizol ako hlavný stresový hormón nevyhnutný pre správne fungovanie množstva procesov v našom tele, je dôležité, aby jeho hladiny v krvi boli udržiavané vo fyziologických rozmedziach.
Hodnoty kortizolu v krvi a ich meranie
Sekrécia behom dňa je pulzová na základe sekrécie ACTH. Asi 75% denného výdaja kortizolu je vylúčených medzi štvrtou a desiatou hodinou rannou, kedy je jeho hladina v krvi najvyššia. Preto sa odber odporúča robiť medzi 7:00 – 9:00 hod a normálne hodnoty kortizolu v tomto časovom období sú 118 – 618 nmol/l. Poobedňajšie odbery sa odporúčajú robiť medzi 16:00 – 19:00 hod, fyziologické rozmedzie je 85 – 460 nmol/l. Hladina kortizolu v 24 hod moči je 79 – 590 nmol/24 h. Kortizol v moči nie je ovplyvnený diurnálnym rytmom, a preto dobre odráža produkciu kortizolu.
Okrem toho sa na zmeranie správnej sekrécie a hladiny kortizolu používajú aj dynamické testy (dexametazónový supresný test, stimulačný ACTH test), kde sa dá zistiť správna funkcia spätnoväzobného mechanizmu syntézy kortizolu. Je možné aj stanovenie kortizolu zo slín. Toto vyšetrenie môže byť prínosné hlavne u detí, psychiatrických pacientov a osoby, u ktorých rozličné stresové faktory môžu ovplyvniť kôru nadobličiek a spôsobiť nárast adrenálnych steroidov.
1. Dostatok spánku
Hladinu kortizolu v krvi ovplyvňuje čas, kedy idete spať, dĺžka spánku i jeho kvalita. Na základe štúdie sa zistilo, že ľudia, ktorí pracujú na zmeny a v noci majú zvýšené hladiny krotizolu, narušený denný biorytmus a sú viac unavení ako ľudia, ktorí majú pravidelnú pracovnú dobu a spia v noci.
Tak isto nespavosť a prerušovaný spánok negatívne ovplyvňujú hladinu kortizolu v krvi. Ak neviete ovplyvniť váš spánkový režim, skúste aspoň nasledujúce rady:
- fyzická aktivita
- žiadny kofeín pred spaním
- obmedzte svetlo počas noci v miestnosti, v ktorej spíte napr. z obrazoviek či z pouličným lámp zastretím závesov
- obmedzte všetko, čo by vás v noci mohlo vyrušovať, napr. použitím štupľov do uší, stíšením zvonenia na telefóne či nadmerný príjem tekutín pred spaním
- dajte si šlofíka, ak vám vaša práca uberá z nočného spánku, kľudne si cez deň, ak sa dá, na pár min zdriemnite, čím znížite únavu, ospalosť a spánkový deficit
2. Primeraná fyzická aktivita počas dňa
V závislosti na intenzite cvičenia sa hladina kortizolu môže zvýšiť alebo znížiť. Intenzívne cvičenie zvyšuje hladinu kortizolu krátko po jeho skončení. Ide o krátkodobé zvýšenie, ktoré sa počas noci opäť zníži na normálne hodnoty. Toto krátkodobé zvyšovanie pomáha v lepšej koordinácii tela pri reakcii na stresové situácie a výzvy,s ktorými sa stretáva. Navyše, hodnota zvýšenia kortizolu sa zmierňuje z pravidelným tréningom.
Kým primeraná aktivita zvyšuje kortizol u jedincov, ktorí nie sú fit, jedinci, ktorí sú v dobrej kondícii, zažívajú menší nárast s fyzickou aktivitou.
3. Naučte sa rozpoznať, keď ste v strese a relaxovať
Rozpoznaním a uvedomením si stresujúcich myšlienok sa vlastne dostávate do pozície, kedy s nimi môžte niečo robiť. Len vy ovládate vašu myseľ a aj keď situáciu, v ktorej ste veľakrát nemôžete zmeniť, aspoň nie hneď, môžete ovplyvniť to, ako budete reagovať a premýšľať. Pozitívne myslenie je veľmi dôležité aj v tých najťažších situáciách, hoci to nie je ľahké. Postupným tréningom sa však dá dosiahnuť, aby ste sa aj počas zlého obdobia sústredili na to, čo vás teší a z čoho máte radosť.
Relax je tak isto veľmi dôležitý. Možností existuje neúrekom. Veľmi jednoduchá a zároveň veľmi účinná aktivita je pomalé, pokojné a hlboké dýchanie, ktoré je jedným z dychových relaxačných cvičení. Podľa štúdií redukuje hladinu kortizolu až o polovicu v stave stresu.
Tak isto sa odporča joga, ktorá kombinuje dychové techniky a pohyb či tai chi alebo pilates. Pre niekoho môže byť skvelý relax aj počúvanie relaxačnej hudby, ktoré tiež znižuje hladinu kortizolu, ako stresového hormónu. Aj čítanie obľúbenej knihy v tichosti či masáž sú výborné techniky, ako sa zbaviť stresu.
4. Nájdite si čas na seba a zábavu
Určite ste už počuli, že kľúčom ku zdraviu je spokojnosť, šťastie a smiech. A nie je to iba fráza, skrýva v sebe ozajstnú pravdu. Pretože, keď sme spokojní a šťastní, náš krvný tlak má normálne hodnoty, dýchanie je pokojné a náš imunitný systém sa tiež môže venovať tomu, na čo je určený.
Nájdite si čas na vaše hobby, hoci aj raz za týždeň. Za výbornú aktivitu, ktorá redukuje hladinu kortizolu sa považuje napríklad záhradníčenie a trávenie viac času vonku na vzduchu.
5. Udržiavajte si dobré medziľudské vzťahy
Rodina a priatelia môžu byť zdrojom obrovskej radosti vo vašom živote, ako aj obrovského stresu. Podpora od blízkych môže tiež významne pomôcť upokojiť sa, keď máme ťažšie obdobie a tak znížiť hladinu kortizolu.
Trávte čas so svojimi blízkymi, rozprávajte sa s nimi o vašich radostiach i starostiach. Komunikácia je veľmi dôležitá a nehovorí to len tak preto, aby reč nestála. Naučte sa odpúšťať a zvládať konflikty pre lepšie psychické i fyzické zdravie. V konečnom dôsledku škodíte iba sami sebe.
Aj trávenie času s domácimi miláčikmi prispieva k znižovaniu úrovne stresu
Niekoľko štúdií poukazuje na to, že trávenie času s našimi domácimi miláčikmi redukuje stres a znižuje hladinu kortizolu v našom tele.
Jedna zo štúdií bola realizovaná na deťoch, ktoré boli v kontakte s terapeutickým psom počas menšieho lekárskeho zákroku. Deti mali menšie obavy a tým aj nižšiu hladinu kortizolu.
Ďalšia štúdia dokonca poukazuje na to, že u niektorých ľudí kontakt s ich psom bol pre nich väčšou podporou a znižovateľom hladiny kortizolu ako kontakt s priateľom počas stresového obdobia.
6. Zdravá strava a doplnky výživy
Pozor na nadmerný či frekventovaný príjem cukru a obzvlášť u obéznych jedincov, ktorý prispieva k zvyšovaniu hladiny kortizolu.
Z jedál sa odporúča:
- horká čokoláda
- veľa ovocia
- čierny a zelený čaj
Tak isto netreba zabúdať na pitný režim.
Z doplnkov to môžu byť probiotiká a prebiotiká, rybí olej, ktorý obsahuje veľké množstvo omega – 3 mastných kyselín, ashwagandha, ako rastlinný doplnok používaný v tradičnej medicíne na liečbu úzkosti a redukciu stresu a tým pádom aj ako prírodný liek na zníženie kortizolu či iné byliny prispievajúce k ukľudneniu, napr. medovka lekárska, valeriána lekárska, ženšen (všehoj ázijský) a pod..
Otázky
Čo je kortizol?
Kortizol patrí do skupiny tzv. stresových hormónov spolu s adrenalínom a noradrenalínom. Je tvorený v kôre nadobličiek. Uvoľňuje sa do krvi najmä v stresových situáciách. Možno ste nevedeli, ale je považovaný za hlavný stresový hormón.
Ako znížiť hladinu kortizolu?
Príliš vysoká hladina stresového hormónu kortizolu v norganizme nášmu telu škodi. Totižto môže byť zodpovedná za výskyt tzv. Cushingovho syndrómu. Je dôležité vyvarovať sa stresovým situáciám, dopriať si dostatok spánku, dostatok fyzickej aktivity, relaxu či myslieť v neposlednom rade i na zdravú a vyváženú stravu. Viac informácií nájdete pod nadpisom ,,Ako si udržať normálne hladiny kortizolu v tele prirodzenou cestou?“.
Ako zvýšiť a doplniť kortizol?
V takomto prípade je vhodné podstúpiť liečbu tzv. kortikosteroidmi. Podstatné je to, že kortikosteroidy dokážu zrkadliť účinok kortizolu. Avšak ich účinok sa môže odraziť aj na iných problémoch, ktoré sú zapríčinené nedostatkom tohto hormónu, ako sú napríklad alergické reakcie, endokrinné poruchy, ale tiež nádorové a hematologické ochorenia. Pre viac informácií si prečítajte časť článku s nadpisom ,,Liečba kortikosteroidmi“.
Ako zistiť aktuálnu hladinu?
Na meranie hladín kortizolu sa vykonávajú špeciálne dynamické testy, vďaka ktorým sa dozviete aj iné informácie. Ak vás zaujíma viac, neváhajte a prečítajte si v tomto článku rubriku ,,Hodnoty kortizolu v krvi a ich meranie“.
Vybrané zdroje: