Depresívne stavy – príznak depresie alebo obyčajné negatívne myšlienky?

Depresia sa za uplynulé roky stala snáď najskloňovanejšou psychologickou poruchou dvadsiateho prvého storočia. Počúvame o nej všade. V médiach, pri nechcene vypočutom rozhovore v autobuse, v práci od kolegov, spolužiakov, priateľov. Sú jej prejavy skutočne tak frekventované, či sa jej pomenovanie zneužíva aj na označenie prirodzených negatívnych myšlienok a občasných, no nevyhnutných, nepriaznivých životných udalostí?

Čo sú to depresívne stavy a aký má depresia význam?

Depresia je často sa vyskytujúce vážne ochorenie, negatívne ovplyvňujúce spôsob vnímania sveta, seba a svojho chovania. Prejavuje sa depresívnymi stavmi mysle a tela. Dva krát častejšie postihuje ženy ako mužov a s modernou dobou sa jej častosť postihnutia presúva smerom k mladším generáciám (od 25 do 44 rokov). Napriek jej tendencií postihovať mladších ľudí, sa depresia vyskytuje vo všetkých vekových kategóriach vrátane detí. Percento jej objavovania sa, sa percentuálne znižuje po 65. roku života.

TIP pre vás: Ste pod neustálym stresom? Máte problémy s depresiou?? Neustále pociťujete intenzívnu úzkosť? StressFix je unikátny preparát zložený z  extrahovaných prírodných zložiek, ktorého cieľom je znižovať stres✔️, odbúravať úzkostné stavy✔️ a hlavne pomôcť pri liečbe depresie✔️. Pozrite si viac o Stressfix-e➡️  alebo si pozrite jeho zloženie?.

Depresia príznaky = depresívne stavy

• strata záujmu, energie a radosti zo života
• strata motivácie a elánu, ktoré spôsobujú, že aj jednoduché úlohy života sa zdajú byť neprekonateľne ťažké
• zhoršenie rannej nálady a nálady celkovo
• strata schopnosti rozhodovania sa
• podráždenosť a nepokojná myseľ
• zmena chuti do jedla
• porucha sústredenia sa
• nespavosť alebo neprirodzene dlhý spánok
• celkový odraz smútku v mimike človeka
• odklon od normálnej hmotnosti – veľký úbytok alebo nadbytok váhy
• vyhýbanie sa zvýšenej koncentrácie ľudí, priateľov, vyhýbanie sa rodinným príslušníkom a známym
• uzatváranie sa do seba
• časté myšlienky na samovraždu
• strata sebavedomia a pochybnosti o vlastnej dôležitosti a mieste v spoločnosti
• apatia

Faktory ovplyvňujúce vznik depresívnych stavov

Sú určité podmienky, ktoré možnosť výskytu depresie zvyšujú. Ide o:

1. Biochemické faktory: Rozdielnosť chemických látok v organizme, môže spôsobovať depresívne stavy.
2. Štruktúra mozgu: Nižšia aktivita frontálneho laloku spôsobuje zväčšenie rizika vzniku depresie. Vedci nevedia potvrdiť či k tomu dôjde pred nástupom depresívnych symptómov alebo až po nich.
3. Genetika: Depresia je aj geneticky podmienená. Výskumy vykonávané na dvojčatách ukázali, že ak má jedno z jednovaječných dvojčat depresiu, je sedemdesiat percentná pravdepodobnosť, že depresiu bude mať aj druhé z detí.
4. Osobnosť: Pesimistické naladenie človeka, či jeho podriaďujúci sa a málo sebavedomí prístup k svetu, má za následok zvýšenie nebezpečenstva vzniku depresií preukazujúc sa depresívnymi stavmi.
5. Sociálne prostredie: Zneužívané, týrané a zanedbávané deti sú náchylnejšie na prepuknutie depresií, rovnako ako dospelí, neustále sa vystavujúci násilnému prostrediu.
6. Drogy a alkohol.

Depresívne stavy vs bežný smútok

Depresia nie je len pocit zlej nálady alebo nepríjemnej životnej etapy. Nie je znakom osobnej slabosti ani zlého dňa. Nedá sa prekonať svojvoľne. Jej intenzita je hlbšia ako bežné zlé myšlienky, trvá dlhšie ako dva týždne a sťažuje normálne fungovanie v každodennom živote. Má dopady na stravovanie postihnutého, odopiera alebo predlžuje spánok. Je tvorcom negatívnych produktov ľudskej mysle. Prefarbuje svet do šedivých farieb. Výskumy zistili, že až v 5 z 15 prípadov sa ľudia trpiaci depresiou pokúsia o samovraždu.

Sezónna depresívna porucha (sezónna afektívna porucha)

Jej výskyt je datovaný do zimných a jesenných mesiacov, pričom mizne na jar a v lete. Jej výnimočnosť spočíva vo zvýšenej chuti na sladké a do jedla celkovo, zároveň podporuje neprirodzene dlhší spánok. Môžete sa počas nej cítiť unavený a otupený. Dá sa spozorovať aj pribúdaním na váhe, večerný zhoršením nálady, depresívnymi stavmi a úbytkom energie.

Depresívne stavy po alkohole

Niektorý ľudia zažívajú depresívne stavy po užití alkoholu alebo na druhý deň, keď majú, ľudovo povedané, „opicu“. Jedným z dôvodov môže byť fakt, že ľudia inklinujú k alkoholu v snahe o útek z ťažkej životnej situácie. Ten negatívne myšlienky dočasne potláča, no dlhodobo depresiu zhoršuje. Výskumy potvrdzujú spojenie medzi depresiou a alkoholom až u jednej tretiny postihnutých ľudí. Zlé myšlienky po alkohole ešte neodkladne nemusia znamenať prepukajúcu depresiu, jeho pitie však nijako nepomáha odvráteniu neželaného stavu mysle.

Diagnostika a liečba

Vďaka depresívnym stavom sa depresia dá pomerne ľahko a priamo diagnostikovať. Jej liečba závisí od stupňa postihnutia. Väčšinou sa využíva kognitívno-behaviorálna terapia a interpersonálna terapia, na podklade ktorých sa psychológ snaží dostať k jadru problému. Ďalej sa tak isto, ako pri iných psychických poruchách, využívajú lieky a liečivá, konkrétne antidepresíva, ako sú selektívne inhibítory spätného vychytávania serotonínu a tricyklické antidepresíva.

Vzniku depresívnych stavov môžete predísť na základe snahy zlepšiť svoj prístup k životu, dodržiavania zdravých stravovacích návykov a pravidelného cvičenia, ktoré na dennej báze netrvá dlhšie ako 45 minút. Stravu si môžete obohacovať o doplnky výživy, ako napríklad Stressfix, s obsahom prírodných extraktov bylín, minerálov a vitamínov. Ak si neviete rady, prečítajte si článok: depresia – pomoc a oboznámte sa s možnými postupmi jej intervencie alebo liečby.

Zaujíma vás:

Kedy máme depresívne stavy?

Depresívne stavy sú spôsobené psychologickou poruchou – depresiou. Od bežných negatívnych myšlienok ich rozoznáte ich intenzitou a hĺbkou. Depresívne stavy trvajú dlhšie ako dva týždne a nie sú svojvoľne liečiteľné. Môžete si však preventívne pomáhať určitými technikami alebo doplnkami stravy, ktoré pozitívne vplývajú na organizmus.

Ako sa prejavujú?

Depresívne stavy zahŕňajú široké spektrum prejavov. Jedná sa hlavne o: otupenosť, útlm, strata pozitívneho myslenia, strata sebavedomia, strata záujmu o okolitý svet, neschopnosť tešiť sa z vecí, ktoré nám v minulosti robili radosť, zmeny v stravovaní sa (prejedanie sa/hladovanie), zmeny spánku (nespavosť/nepravidelne dlhý spánok, myšlienky na samovraždu, pocit vlastnej nedostatočnosti a neschopnosti zaujať plnohodnotné miesto v spoločnosti, vyhýbanie sa rodine a priateľom.

Ako sa môžeme týchto stavov zbaviť?

Ich úbytok môžeme zabezpečiť len lekárskou pomocou. Čo však môžeme spraviť vlastným úsilím je intervancia depresívnych stavov. Tá sa dá dosiahnuť zmenou pohľadu na život, spomalením v uponáhlanom svete, pravidelným cvičením, zdravou stravou, dostatočným množstvom kvalitného spánku, vyhýbaním sa alkoholu. Depresívnymi stavmi môže trpieť každý. Je dôležité ich netabuizovanie a uvedomenie si, kedy potrebujem lekársku pomoc. Pozitívom je, že depresívne stavy prekoná drvivá väčšina ľudí.

Vybrané zdroje:

• https://www.ruvzmi.sk/LetakyPZ/Depresia_hovormeonej.pdf
• https://www.psychiatry.org/patients-families/depression/what-is-depression
• https://americanaddictioncenters.org/alcoholism-treatment/depression
• https://www.healthline.com/health/depression