Psychóza – choroba mysle

Pomocou základných kognitívnych procesov, ako je napríklad: myslenie, pozornosť, pamäť a iné, si prepájame naše vedomie so svetom a vytvárame si subjektívny obraz objektívnej skutočnosti. Naše individuálne reality sa od seba líšia, no aj napriek tomu nevybočujú z rámca približujúcemu sa objektívnej skutočnosti. Pacienti trpiaci s psychózou majú svoje skutočno značne odlišné od primárnej reality alebo reality modifikovanej zdravými ľuďmi. Ich vnímanie sveta je skreslené, nepravdivé a mätúce. Čo to však konkrétne znamená a aké negatíva táto porucha so sebou prináša?

Psychóza – čo to je?

Pod slovom psychóza môžeme nájsť spektrum psychických porúch, ktoré sa vyznačujú signifikantným odklonom vo vnímaní reality, od obrazu reality vnímenej bežným zdravým jedincom. Ľudia so psychózami trpia skreslenou percepciou skutočnosti. V praxi to znamená, že psychotických ľudí postihujú halucinácie, bludy. Nedokážu viesť plnohodnotný a samostatný život. pretože strácajú kontrolu nad svojím vlastným správaním. Ľudia trpiaci psychózou sú ťažko predvídateľní a v mnohých prípadoch predstavujú hrozbu pre svoje okolie, priateľov či rodinu. Psychóza je väčšinou príznakom hlbokých psychických porúch.

TIP pre vás: Ste pod neustálym stresom? Máte problémy s depresiou?? Neustále pociťujete intenzívnu úzkosť? StressFix je unikátny preparát zložený z  extrahovaných prírodných zložiek, ktorého cieľom je znižovať stres✔️, odbúravať úzkostné stavy✔️ a hlavne pomôcť pri liečbe depresie✔️. Pozrite si viac o Stressfix-e➡️  alebo si pozrite jeho zloženie?.

Etymológia

Zaujímavá je etymológia slova psychóza (angl. psychosis).  Skladá sa z gréckych slov psyche – myseľ a osis – chorobný stav. Vo výsledku môžeme povedať, že psychóza je doslovne: chorobou mysle. Tento termín prvý krát použil filozof E. Feuchtersleben v roku 1845 ako ekvivalent k mánií či ku šialenstvu.

Psychóza – príznaky

Bludy, halucinácie a ilúzie

Tieto pojmy sa zdajú si byť navzájom synonymami. Nieje to však pravda. Sú medzi nimi značné rozdiely.

• Bludy sú nereálne a falošné predstavy, ktorým postihnutý verí a považuje ich za pravdivé a skutočné. Napríklad pacient, ktorý trpí paranojou, si môže myslieť, že je prenasledovaný, aj keď ho nikto nesleduje. Teda bludy sa neviažu na vizuálny obraz, ale na akési nepravé presvedčenie o skutočnosti. Ich nástup je pomalý. Pacient si časom začne všímať okolnosti, ktoré ho čím ďalej presviedčajú o jeho súkromnej pravde. Ak stretneme človeka, ktorý je v zajatí bludovej dezorientácie, tak je treba mať na pamäti tri pravidlá:
  1. Nesnažte sa mu bludy vyhovoriť aj keď jasne vidíte, že to čo vraví nie je pravdivé.
  2. Nepotvrdzujte mu vytvorený blud.
  3. Vypočujte ho. Akákoľvek iná snaha by ho presvedčila v správnosti jeho uvažovania.
• Halucinácia sa viaže na neexistujúce podnety a ich vplyv na percepčné orgány postihnutej osoby. Ľudia s halucináciami tvrdia, že vidia, počujú, cítia fiktívne vnemy (napríklad. nadávajúce hlasy, krik, pach ohňa, pavúky na hrudi…). Zvláštnosťou je, že pri zaznamenaní halucinácií sa aktivujú aj príslušné centrá mozgu pre vnímanie čuchu, chuti, vône, zraku sluchu atď. Preto je veľmi ťažké postihnutému človeku rozlíšiť skutočné podnety od tých vymyslených. Existuje špeciálny druh halucinácií, takzvané pseudohalucinácie, kedy vieme, že to čo vidíme nie je reálne. Takéto halucinácie sa môžu vyskytovať napríklad po užití omamných látok alebo sa jedná o patologický jav.
• Ilúzie  sú poruchy vnímania, ktoré nie sú patologické. Ilúzie môžeme vidieť každý deň aj keď sme zdraví. Sú spôsobené únavou, zvýšenými očakávaniami alebo nedostatočnosťou našich zmyslových orgánov (napríklad keď vidíme hýbať sa vzdialené hory počas cesty autom, alebo  keď sedíme v zastavenom vlaku na stanici a cez okno vidíme hýbať sa iný vlak, tak sa nám na pár sekúnd zdá, že sa hýbeme my).

Psychóza – príčiny vzniku

Príčiny nie sú vždy jasné. Varujú v závislosti od genetických, zdravotných či chemických faktorov. Medzi spúšťače patria napríklad drogy, či iné chemické látky alebo farmakotiká, užívané v nadmernom množstve alebo v nesprávnom časovom intervale. Ďalším dôvodom môže byť genetická danosť. Predpokladá sa zvýšený výskyt psychóz v rodine, kde už niekomu z členov bola diagnostikovaná. Psychóza môže vzniknúť aj vplyvom životných udalostí, napríklad strata partnera alebo pri disociátívnych formách stresu. Medzi jedny z najväčších spúšťačov patria iné ochorenia:

Test na psychózu v anglickom jazyku

AK vám angličtina nerobí problém, môžete si vyskúšať test na psychózu, ktorý je ale v anglickom jazyku. Je však dostupný zdarma. Test si môžete urobiť tu. Klikni.

Psychóza a jej priebeh

Choroba sa vyznačuje svojou cyklickosťou a periodickou výmenou psychických epizód s akútnymi stavmi. Občas dôjde k vymiznutiu príznakov, no aj v tomto období sú postihnuté osoby prehnane zraniteľné. Medzi fázy psychózy patria: Ataky – nutná je hospitalizácia a prejavujú sa v akútnej fáze. Remisia – je fáza ústupu a vymiznutiu príznakov choroby. Nie však vždy je ich ustúpenie úplne. Relaps je nový návrat choroby v plnej sile s jej typickými príznakmi.

Druhy psychóz

• Schizofrénia – postihuje prevažne mladých ľudí od 15 do 25 rokov. Jej príčiny nie sú známe, no prispievateľmi k jej vypuknutiu sú genetické aj spoločenské javy. Schizofrénia sa často mylne označuje ako porucha rozdvojenej osobnosti. Pacienti s touto chronickou poruchou si vytvárajú svoj vlastný svet, ich myseľ je rozštiepená, často sa rozprávajú sami so sebou a ich osobnosť upadá. Prenasledujú ich bludy a často v hlave počujú cudzie hlasy.
• Schizotypná porucha – aj z názvu vyplýva, že táto porucha sa čiastočne podobá schizofrénií, no líši sa v jej základných charakteristikách a v stabilnom priebehu. Prejavuje sa excentrickým chovaním, uzatvorením sa do seba, odklonom od spoločnosti.  K jej prepuknutiu dochádza po osemnástom roku života.
• Schizoafektívna porucha – je kombináciou dvoch porúch, vyskytujúcich sa v jednom momente, a to: schizofrénie a poruchy nálady. Vďaka tomu má veľkú škálu prejavov od schizofrenických cez bludy a halucinácie až po príznaky iných psychických porúch spojených s depresiou.
• Trvalá porucha s bludmi = Paranoja – centrálnym znakom tejto poruchy sú bludy, ktoré nie sú organického pôvodu. Čo je zaujímavé, tieto bludy sa väčšinou viažu na udalosti, ktoré už pacient prežil a vďaka tomu mu zapadajú do uceleného nepravého obrazu sveta, ktorý si vytvoril. Problém nastáva, keď má takýto človek pracovať s odborníkom. Neverí mu, pretože všetko čo vidí a počuje mu dáva zmysel, v závislosti od prežitých udalostí jeho života. Choroba sa prejavuje v neskoršom veku.
• Akútne a prechodné polymorfné psychózy – ich nebezpečnosti spočíva v rýchlosti ich vzniku. Vyvinú sa v priebehu niekoľkých hodín pod záštitou spúšťacieho momentu (veľký stres, emocionálna udalosť). Našťastie majú krátky priebeh. Väčšinou sa vytratia do dvoch týždňov a postihnutý nimi trpí len raz za život. Sú sprevádzané halucináciami a bludmi vysokej intenzity.
• Psychospiriuálna kríza – nie je oficiálne diagnostikovaná ako porucha. Postihnutí ľudia sa radia pod akútnu polymorfnú psychózu. Jej nábeh je tiež rýchly a prejavuje sa ako dôsledok silného stresu, meditácie, holotropného dýchania, intenzívneho výcviku. Jej prejavy sú rôzne začínajúc povrchnými halucináciami a bludmi až po depersonalizáciu a derealizáciu.

Psychóza – ako sa lieči?

Keďže ide o duševnú poruchu, diagnostikuje sa u psychiatra. Lekár sleduje pacientovo správanie, prípadne použije röntgen na zistenie organickej príčiny. Ďalší postup podlieha štádiu a intenzity choroby. Vo väčšine prípadov zahŕňa kombináciu farmakotík a psychologickej terapie.

Antipsychotiká

Na zníženie halucinácií sa využívanú takzvané antipsychotiká, znižujúce intenzitu halucinácií a bludov, na úkor reálnejšieho a čistejšieho myslenia. Na trhu sú aj prírodné doplnky stravy, ktoré môžu proces urýchliť a celkovo napomôcť k liečbe. Jedným z príkladov je Stressfix. Pozitívum liečiv takéhoto typu je, oproti antipsychotikám, dostupnosť a nízka miera vedľajších účinkov.

Kognitívno-behaviorálna terapia

Prebieha na báze periodických stretnutí s psychológom. Jej výhoda nespočíva v potláčaní následných stavov, ale v snahe nájsť problém v pacientovej minulosti či v jeho vnútri a následne sa na tento problém zamerať a vyriešiť ho. Takáto terapia je veľmi zdĺhavá a má za následok zmeny v myslení pacienta.

Tranquilizácia

Je rýchle utíšenie náhleho atakového správania. Využíva sa len pri príležitostiach, kedy pacient vykazuje správanie, ktorým by mohol ublížiť sebe alebo svojmu okoliu. Podáva sa injekčne a má utlmujúci a utišujúci účinok. Nie je to v podstate liečba, ale skôr rýchla náplasť na nebezpečné chovanie.

Hospitalizácia pacientov

Pri najťažších prípadoch psychózy je nevyhnutná hospitalizácia pacienta. Väčšinou neprebieha dobrovoľne, pretože pacient si neuvedomuje hĺbku a intenzitu ochorenia. Postup je taký, že postihnutá osoba je zbavená svojprávnosti a s neodkladnou nutnosťou presunutá do psychiatrického zariadenia, kde sa o ňu starajú doktori a personál.

Často kladené otázky:

Čo je to psychóza?

Psyhóza je súhrnné pomenovanie pre skupinu duševných chorôb, vykazujúcich neprirodzené správanie, zahrňujúce: halucinácie, bludy, zmeny osobnosti, naivné predstavy, samovražedné myšlienky, dištancovanie sa od spoločnosti, nepravé presvedčenia o svete a realite všeobecne. Pacienti s týmto ochorením nedokážu viesť plnohodnotný život. Väčšinou je táto anamnéza doživotná a potrebujú lekársku pomoc.

Ako sa prejavuje?

Jej prejavy sa rôznia v závislosti od druhu a hĺbky postihnutia, no za spoločný znak môžeme považovať bludy a halucinácie, ťažkosti s koncentráciou, depresie a depresívne nálady, úzkosti, podozrievavosť, vyhýbanie sa rodiny a dištancovanie sa od rodinných vzťahov, neorganizovanú a nesystematickú reč, bizarné presvedčenia, naivitu, entuziazmus, zmeny osobnosti a správania.

Ako dlho trvá psychóza?

Psychóza je väčšinou doživotnou anamnézou. Jej prejavy sa však dajú znížiť pomocou liekov a terapie. Existuje jeden druh psychózy, ktorý má optimistickú prognózu a tou je akútna a prechodná polymorfná psychóza, kedy jej nástup trvá len niekoľko hodín a jej koniec väčšinou príde po dvoch týždňoch trvania halucinácií a bludov. Táto psychóza je spustená vplyvom silnej udalosti.

Ako sa lieči?

Psychóza je dlhodobá diagnóza, preto sa na jej liečbu využívajú všetky dostupné postupy. Najčastejšie sa však vyskytuje kombinácia antipsychotík a kognitívno-behaviorálnej terapie. Lieky poskytujú krátkodobé potlačenie symptómov choroby a pomáhajú pacientom myslieť racionálne. Terapia je zase dlhodobá a zameriava sa na problém v jeho najhlbšej podstate vzniku.

Vybrané zdroje:

• https://www.mentem.sk/blog/bludy-iluzie-halucinacie/
• https://lekar.sk/clanok/psychoza
• https://sk.wikipedia.org/wiki/Psych%C3%B3za
• https://wikisofia.cz/wiki/Poruchy_s_psychotick%C3%BDmi_p%C5%99%C3%ADznaky
• https://www.mind-diagnostics.org/psychosis-test
• Understanding psychosis – for health professionals, Headspace National Youth Mental Health Foundation, 2016