Frustrácia – bežná súčasť našich životov?

Je normálne, že my ako ľudské bytosti, sa neustále snažíme plniť naše potreby, aby sme boli šťastní a fungovali efektívne a produktívne. Snažíme sa vytvoriť si okolo seba prostredie, ktoré nám vyhovuje a pravdou je, že proces prispôsobovania sa, dosahovania našich cieľov nám nie je vždy príjemný a nie vždy sa cítime psychicky v pohode.

V niektorých situáciách dokonca naše potreby nemôžu byť úplne uspokojené a my sa s tým musíme vyrovnať. Môžme sa cítiť frustrovaní. A práve s pojmom ,,frustrácia“ sa v dnešnej dobe čoraz častejšie stretávame.

TIP pre vás: Ste pod neustálym stresom? Máte problémy s depresiou?? Neustále pociťujete intenzívnu úzkosť? StressFix je unikátny preparát zložený z  extrahovaných prírodných zložiek, ktorého cieľom je znižovať stres✔️, odbúravať úzkostné stavy✔️ a hlavne pomôcť pri liečbe depresie✔️. Pozrite si viac o Stressfix-e➡️  alebo si pozrite jeho zloženie?.

Veď spomeňte si koľkokrát ste si aj vy povedali, že sa cítite frustrovaní? Koľkokrát vám to povedal váš priateľ či priateľka? Čo to vlastne tá frustrácia je, prečo sa tak cítime a je to vždy len na škodu? Odpovede na tieto otázky sa vám budeme snažiť zodpovedať v nasledujúcich riadkoch.

Definícia frustrácie

Z pohľadu psychológie je frustrácia (význam z lat. slova frustratio = sklamanie) emočný stav alebo emočná odpoveď, keď človek narazí na odpor, prekážku pri plnení svojich potrieb a cieľov alebo keď niečo, čo potrebuje, chce a po čom túži nie je okamžite dostupné či dosiahnuteľné.V skratke, ak niečo nejde tak ako očakáva či chce.

Frustrácia sa spája s pocitmi hnevu, mrzutosti a sklamania. Túto emóciu veľmi často vidíme u detičiek v chvíli, keď napr. vidia hračku, ktorú nemôžu mať a začnú plakať a vyvádzať.Je to teda stav, kedy ste mrzutí a zároveň to môže byť zdroj mrzutosti.

Frustrácia nie je len negatívna

Zatiaľ čo frustrácia je súčasťou našich životov a nikto z nás sa jej z času na čas nevyhne, môže nás upozorniť, že niečo v našom živote nie je v poriadku a máme šancu to zmeniť. Dokonca nás môže motivovať k tomu, aby sme to, čo nám stojí v ceste, nejakým spôsobom premohli. Ak je však zažívaná v nadbytku či dlhodobo, môže viesť až k porazeneckému postoju a nedostatku motivácie pri dosahovaní cieľov či dokonca až k psychickým i fyzickým problémom súvisiacim s pocitmi a stavmi sprevádzajúcimi frustráciu.

Vnútorná frustrácia

Vnútorná frustrácia môže prameniť z výziev v plnení osobných cieľov, túžieb, aj tých pudových alebo z vysporiadavania sa s nejakými vnímanými nedostatkami ako napr. nedostatok dôvery či strach zo sociálnych situácií.

Tak isto konflikt, kedy osoba má dajme tomu 2 ciele, ktoré sú pre ňu dôležité, avšak navzájom si prekážajú či jeden druhý vylučujú, napr. chce mať dobrú kariéru a zároveň spokojnú rodinu, môže byť tiež zdrojom vnútornej frustrácie.

Vonkajšia frustrácia

Vonkajšie príčiny frustrácie zahŕňajú vonkajšie podmienky, ktoré jedinec nevie ovplyvniť, napr. nejaká fyzická prekážka v dosahovaní cieľa, veľmi ťažká úloha či vnímanie, že mrhá časom.

Je mnoho spôsobov ako sa jedinec vyrovnáva s frustráciou ako pasívno – agresívne správanie, hnev, násilie, ale frustrácia naopak môže aj poháňať k zvýšenej snahe a úsiliu dosiahnuť to, čo jedinec chce napriek prekážkam.

Symptómy frustrácie

Veľmi často býva súčasťou frustrácie aj úzkosť. Takéto úzkostno – frustračné symptómy môžu varírovať v intenzite od miernej až po vysokú. Môžu prichádzať aj vo vlnách, kedy v jednom momente cítite úzkosť a frustráciu a v druhom ste v pohode. Môžu predchádzať, sprevádzať či nasledovať vyhrotenie úzkostných stavov. Tak isto môžu predchádzať i sprevádzať epizódy nervozity, strach, stres alebo sa objaviť niekedy nie z úplne jasného dôvodu. Môžu sa objaviť zriedka, častejšie či dokonca pretrvávať určitú dobu a môžu sa meniť aj z dňa na deň.

Príčiny frustrácie

Frustrácia pramení z pocitov neistoty spôsobených neschopnosťou alebo nemožnosťou splniť žiadané potreby. Ak sú tieto potreby neustále ignorované či neuspokojené začínajú sa objavovať pocity a stavy ako hnev, depresia, strata sebadôvery, otrávenosť, agresivita a niekedy aj násilné správanie. Plnenie týchto potrieb môže byť blokované 2 spôsobmi:

• vnútorná blokáda sa deje v mysli danej osoby či už v dôsledku nedostatku zručností a schopností alebo aspoň pochybovaní o tom, nedostatok sebadôvery, protichodné ciele a túžby a/alebo strach.
• vonkajšia blokáda, ako už bolo vyššie spomínané, sa deje v dôsledku napr. ak človek má nejakú fyzickú prekážku v dosiahnutí cieľa, trebárs určití ľudia, ktorí nám stoja v ceste alebo je daná úloha príliš náročná. Jeden z najväčších zdrojov frustrácie v súčasnosti je vnímanie, že mrháme svojím časom napr. keď čakáte v rade v banke, keď cestujete, sledujete ako vás deň ubieha zatiaľ čo povinností neubúda alebo pribúda. Sú to okolnosti, ktoré sa nedajú ovplyvniť alebo len veľmi ťažko.

Niektorí ľudia majú k pocitom frustrácie doslova predispozície súvisiace s povahou, vekom (časté sú pocity frustrácie u adolescentov), prácou (náročné zamestnania) či neurotické správanie v dospelosti.

Ako vplýva povaha človeka na tendenciu trpieť frustráciou?

Určite poznáte ľudí, ktorí dokážu byť kľudní, aj keď im už ,,horí pod zadkom“ a na všetko majú čas. Potom sú naopak ľudia, ktorí jednoducho stresujú aj pri bežných činnostiach.Už z tohto vyplýva, kto asi bude mať väčšiu tendenciu trpieť pocitmi frustrácie.

Ľudia s úzkostlivou povahou, puntičkári, stresujúci ľudia, tí všetci skôr budú trpieť frustráciou. Títo ľudia totižto rýchlejšie dosiahnu úroveň stresu, ktorá už pre nich nie je povzbudzujúca, ale majú z nej negatívne pocity.

Stresová reakcia ešte vystupňuje ich prirodzenú povahu a reakcie a ak sa im následne nedarí v dosiahnutí toho, čo potrebujú, ešte viac ich to stresuje a frustruje ako napr. flegmatikov či ľudí pokojnejších. Samozrejme veľkú úlohu zohráva aj veľkosť prekážky, ktorú človek pri dosahovaní svojho cieľa musí prekonávať a tak isto čas.

Frustrácia a stres teda majú k sebe veľmi blízko, pretože stres spôsobuje frustráciu a zároveň frustrácia potencuje účinky stresu.

Frustrácia na materskej dovolenke

Určite vám viacero mamičiek potvrdí, že pomenovanie materská dovolenka je teda veľmi nešťastné, pretože to žiadna dovolenka nie je. Život sa im otočil hore nohami a aj keď to malé stvorenie zbožňujú, starať sa o tohto malého človiečika a veci s tým súvisiace môže byť veľmi stresujúce, pretože 24 hod jednoducho nestačí. Najmä ak je ešte aj celá chod domácnosti na matke či pracuje na polovičný úväzok alebo sa pridružia ešte nejaké ďalšie povinnosti.

Je to obrovská zmena pre ženu, kedy zrazu nemá strach iba o seba, ale hlavne o to malé stvorenie. Príčin, prečo žena na materskej dovolenke sa môže cítiť frustrovaná, je neúrekom, a preto je veľmi dôležitá podpora partnera a rodiny a aby žena mala trochu času aj sama na seba.

Frustrácia z práce či zo školy

Zrejme jeden z najčastejších dôvodov frustrácie. Či už je to zamestnanie, ktoré je samo o sebe stresujúce alebo sa v práci nejako zmenili podmienky. Povýšili vás a máte zrazu väčšiu zodpovednosť za chod firmy. Tak isto študenti, ktorí sú neustále bombardovaní domácimi úlohami, projektmi, prezentáciami či skúšaním a testami.

Ak si človek nenájde trošku času na oddych a vypnutie, veľmi ľahko spadne do pocitov a stavov súvisiacich s frustráciou.

Frustrácia vo vzťahu

Asi nie je potrebné písať, koľko zla dokážu narobiť zlé medziľudské vzťahy. A nemusia to byť len vzťahy partnerské či manželské, ale napr. aj vzťahy medzi rodičmi a ich deťmi, medzi rodičmi a starými rodičmi a žiaľ často aj medzi súrodencami.

Nesplnené očakávania od toho druhého, neustále opakovanie tých istých činností, aktivít, vecí, ktoré tomu druhému vadia, môže to byť čokoľvek, čo nejako nespĺňa naše predstavy v tomto smere. Určite nikomu nie je príjemná situácia, kedy by sa doma dalo napätie doslova krájať. V neposlednom rade aj zlé vzťahy na pracovisku či už s kolegami alebo so šéfom.

Medziľudské vzťahy teda tiež môžu byť zdrojom frustrácie.

Frustrácia u detí

Keďže frustrácia sa definuje ako psychický či emocionálny stav, kedy sa jedincovi odopiera jeho cieľ (či už materiálny alebo nejaká aktivita, činnosť) či mu niečo v jeho vykonaní bráni, určite si viete predstaviť, že u detí sa tento stav vyskytuje často, kedy mu nie je dovolené niečo, čo chce.

Môže ísť o jednoduchý príklad, kedy dieťa nedostane hračku, ktorú chcelo a začne plakať a hnevať sa alebo musí ísť spať o ôsmej. Dôležité je dieťaťu stanoviť hranice, ale aj vysvetliť mu ich a prispôsobiť primerane jeho veku, prípadne nájsť tú správnu kompenzáciu, náhradu.

Zaujímavé boli aj výsledky štúdie, ktorá bola realizovaná na deťoch z detských domovov, kedy sa zistilo, že tie boli viac frustrované ako deti z pestúnskych rodín či tí, ktorí mali aspoň nejaký kontakt so svojimi biologickými rodičmi. Tak isto podľa štúdie vyšlo, že emocionálne frustrované boli viac dievčatá ako chlapci.

Frustrácia by nemala byť vnímaná iba ako niečo vyslovene zlé, pretože nás práve môže motivovať snažiť sa prekonať danú prekážku a vynaložiť možno ešte viac úsilia. Je však dôležité, aby problém bol riešený rýchlo a hlavne efektívne, inak sa spúšťa práve tá negatívna emocionálna reťaz frustrácie. Ak dieťa zažíva frustráciu opakovane, môže sa stať, že sa prestane snažiť dosiahnuť svoje ciele či stratí dôveru v seba, že by ich mohlo dosiahnuť.

Existencionálna frustrácia

Ide o najzávažnejší typ frustrácie, kedy človek stráca zmysel života, nájde v budúcnosť, sám v seba. Tento stav práve najčastejšie vedie k ťažkým depresiám až k pokusom o samovraždu. A nemusí ísť len o človeka, ktorý sa denno denne potýka s ťažkou životnou situáciou, ale aj o človeka, ktorému na prvý pohľad nič nechýba, ale je mu spôsobená nejaká neprávosť. Napr. justičný omyl, kedy sa jedinec domáha spravodlivosti alebo aspoň ospravedlnenia, ktoré mu bolo dlhodobo odopierané. Nedokáže ovplyvniť situáciu a zmeriť sa s tým.

Tých príčin frustrácie je naozaj nespočetné množstvo a môže to byť čokoľvek od banalít až po vážne situácie.

Ako ale človek môže zareagovať na situáciu, kedy nemôže alebo nedokáže uspokojiť svoje potreby či svoj cieľ?

Reakcie na frustráciu

Typickými reakciami na frustráciu bývajú hnev, vzdanie sa či vyhorenie, strata sebaúcty a sebadôvery, stres a depresia.

Hnev

Hovorí sa, že frustrácia plodí hnev a hnev plodí agresiu. Tá je potom adresovaná samotnému objektu, ako aj príčine frustrácie, napr. ak počítač nefunguje, môžete po ňom buchnúť. Ak vám niekto vojde do cesty, môžete na neho zaútočiť verbálne či fyzicky.

Ak je teda zdroj frustrácie veľmi intenzívny či dlhotrvajúci, často sa prejavuje agresiou a hnevom. Nahnevaná osoba zväčša koná bez rozmýšľania, až sa môže dostať do stavu, kedy stráca akékoľvek sebaovládanie.

Hnev môže byť aj zdravou odpoveďou, ak nás motivuje k nejakému pozitívnemu činu, ktorým chceme zvrátiť situáciu, ale často je skôr deštruktívny. Možno, ak by nás niekto nahral pri tom, ako sa rozčuľujeme, cítili by sme sa veľmi zahanbene. Preto je dobré naučiť sa vlastný hnev ovládať a ak už musí byť, tak v zdravej miere a správne kompenzovaný.

Agresivita

Cieľom je opäť nejakým spôsobom odstrániť prekážku, ktorá nám bráni v dosiahnutí nášho cieľa. Napr. deti si veci často vybavujú na mieste a postupne ako dospievame, aspoň väčšina z nás, ten priamy prejav agresie má klesajúcu tendenciu a nastupujú iné formy.

Sarkazmus, výsmech či ponižovanie.

Ako už bolo vyššie spomínanie, potláčať tieto emócie nemá zmysel, ale treba nájsť formu ventilácie, ktorá je akceptovateľná, napr. šport. Zaujímavý je aj fakt, že keď sme frustrovaní, máme tendenciu správať sa arogantnejšie k ľuďom, ako keď sme psychicky v pohode.

Vzdávanie sa

Áno, vzdať sa môže byť produktívne, ak cieľ, ktorý máme, je naozaj nesplniteľný, trebárs v momentálnom čase. Avšak oveľa častejšie je to reakcia na frustráciu. Ľudia sa môžu vykašľať na štúdium, skončiť v práci, dosiahnuť apatiu, pretože tým, že sa vzdáme, vlastne nemôžme byť sklamaní z toho, že sa nám nedarí.

Žijeme v ťažkých časoch a žiaľ musíme byť naozaj vytrvalí v tom, čo chceme. Keby ste si spočítali, koľkokrát ste niečo vzdali, lebo to bolo v tej chvíli ťažké a spomenuli si na sklamanie, ktoré ste pri tom cítili, možno si poviete, že ste ešte mohli vydržať a skúsiť to. Zapamätajte si, že s istotou prehráva len ten, kto sa vzdá a vyhrať môže iba ten, kto sa nikdy nevzdá.

Strata sebadôvery

Strata sebadôvery je veľmi častým dôsledkom vzdávania sa či nesplnenia určeného cieľa. Môže sa stať, že pri ďalšej situácii takýto človek nebude vedieť objektívne zhodnotiť svoje schopnosti, nebude si veriť a tak sa radšej vopred vzdá alebo sa ani nepokúsi splniť svoj cieľ.

Regresia

Ďalší mechanizmus, ktorým môže človek reagovať na nemožnosť dosiahnutia svojho cieľa je, že sa uspokojí s niečím ľahším, kedy sa vracia akoby na nejakú predchádzajúcu úroveň, napr. muž štyridsiatnik, úspešný v podnikaní, sa môže vrátiť akoby k svojmu pubertálnemu veku so všetkými náležitosťami, ktoré k tomu patria. Je to akoby taká forma úniku pred sebou samým.

Represia

Pri tejto reakcii na frustráciu sa človek snaží potláčať, zabudnúť na pocity, zážitky, ktoré by ho mohli raniť. Nie je to zrovna najšťastnejší spôsob, ako sa vyrovnať so situáciou z hľadiska osobného rozvoja takéhoto človeka, vždy totiž bude niečo či niekto, čo nás môže raniť.

Kompenzácia

Asi najlepšia forma reakcie na frustráciu, náhrada niečím iným. Napr. ak sa vám nedarí v práci, darí sa vám napr. v nejakej dobročinnej činnosti, ktorú popri práci robíte. Človek sa zameria na nejaký nový vytýčený cieľ. Alebo žena, ktorá je neplodná a nemôže mať deti, sa stane učiteľkou v materskej škôlke.

Únik

V podstate táto forma reakcie na frustráciu je veľmi nešťastná z toho dôvodu, že neustále utekanie z určitej situácie, ešte prehlbuje náš stav bezmocnosti, strachu a stresu, čo sa napokon odzrkadlí nie len na našom psychickom zdraví, ale i fyzickom. Človek je depresívny, môže sa utiekať k alkoholu či drogám alebo prejedaniu sa.

Racionalizácia

Rozumové zdôvodnenie nášho neúspechu. Veľmi pekný príklad je aj bájka o líške a hrozne, ktoré chcela, ale bolo pre ňu príliš vysoko a tak svoj ,,neúspech“ si zdôvodnila tým, že to hrozno bolo určite aj tak kyslé, a tak vlastne ani nestálo za námahu.

Frustračná tolerancia

Ide vlastne o stav odolnosti voči frustrujúcej situácii. Miera odolnosti voči frustrácii je jednak vrodená, niekto je proste náchylnejší na ťažšie prežívanie svojich neúspechov a niekto to znáša lepšie. Ale výrazný vplyv majú aj životné skúsenosti. Pravidelné vystavovanie sa frustrujúcim situáciám môže zvyšovať frustračnú toleranciu, a tak človek, ktorý má napr. ťažko choré dieťa určite nebude riešiť banality.

Tak isto deti sa vyznačujú nižšou mierou frustračnej tolerancie a tak isto oveľa lepšie je frustrácia znášaná, ak je kolektívna, napr. viacerí kolegovia sú frustrovaní zo svojho šéfa, ako keď je v tej situácii človek sám.

Pýtate sa

Čo je frustrácia?

Frustráciu by sme mohli charakterizovať ako určitý emocionálny stav, keď sa človek snaží dosiahnuť určitý cieľ, ale do cesty sa mu postaví neočakávaná prekážka či iný problém. Takýto stav môžeme na sebe pozorovať tak, že cítime pocity hnevu, sklamania či zlej nálady. Viac informácií sa dozviete v tomto článku pod nadpisom ,,Definícia frustrácie“.

Ako sa zbaviť frustrácie?

V prvom prípade je dôležité myslieť na svoj cieľ, ktorý chcete dosiahnuť. Keďže frustrácia je iba akousi reakciou na prekážku na našej ceste za cieľom, je nutné si tento cieľ neustále opakovať a pripomínať. Určite je vhodné dopriať si dostatok oddychu a relaxu a ,,vyčistiť si hlavu“. Ako sa hovorí: ,,Ten, kto sa vzdá, už prehral, ale vyhráva iba ten, kto vytrvá“. Myslite na úspechy, ktoré ste už dosiahli, nech Vám pripomenú to, že ste silným človekom.

Vybrané zdroje:

• https://en.wikipedia.org/wiki/Frustration
• https://www.anxietycentre.com/anxiety-symptoms/frustration-anxiety.shtml
• http://www.psychologistanywhereanytime.com/emotional_problems_psychologist/pyschologist_frustration.htm
• http://www.butlavavrba.sk/wp-content/files/3._KAPITOLA.pdf