Stres je obrovským civilizačným problémom 21. storočia. Stres je považovaný za najväčšieho spúšťača akéhokoľvek ochorenia. Je dôležité ho začať, ak to je teda ešte vo Vašich silách, kontrolovať. Stres nevzniká len tak pre nič za nič. Stres predstavuje stav, respektíve reakciu nášho organizmu na neočakávané okolnosti. Môže vznikať z vonkajších alebo vnútorných príčin. Príznaky, resp. prejavy stresu na našom tele sú zapríčinené reakciou tzv. stresových hormónov na rozličné nezvyčajné situácie, ktoré nás v živote postretnú. Čaká Vás dôležitá skúška, alebo máte veľmi veľa práce v práci? Aj za týmto môže byť veľký problém dnešnej doby – stres a stresové hormóny.
Čo sú stresové hormóny a akú majú funkciu v našom tele?
Asi najlepším úvodom do problematiky stresových hormónov by bolo vysvetlenie pojmu ,,hormóny“, keďže tento pojem človek počúva často, no málokto vie, čo hormón z biologického hľadiska je. Hormón je vlastne látka slúžiaca na komunikáciu medzi rôznymi bunkami v tele. Hormóny predstavujú tzv. chemikálie biologického charakteru, ktoré sú produkované špeciálnymi bunkami – žľazami. Hormóny ľudské telo vylučuje za účelom spustenia určitých reakcií v organizme.
Teda v našom konkrétnom prípade, stresové hormóny slúžia práve na to, aby ,,mohlo“ naše telo vyvodiť určitú reakciu na neočakávanú situáciu v našom živote. Inak povedané, bez stresových hormónov by naše telo nevedelo ,,spoznať“, že sa deje v našom okolí niečo nezvyčajné, teda mohli by sme povedať, že by nemalo z akého zdroja prijať informáciu o takýchto skutočnostiach.
Stresové hormóny môžeme kategorizovať do dvoch základných skupín, a to:
- katecholamíny – Do tejto skupiny ešte zaraďujeme adrenalín a noradrenalín. Preto vlastne hovoríme, že chceme ,,zažiť“ adrenalín. Je to práve kvôli tomu, že sa vystavujeme určitej stresovej situácií za účelom uvoľnenia práve stresového hormónu adrenalínu.
- kortizol
Tieto stresové hormóny sú produkované nadobličkami.
Stresový hormón adrenalín
Ako už iste viete, keďže sme ho už vyššie spomínali, adrenalín je stresový hormón, ktorý patrí do skupiny tzv. katecholamínov. Jeho základnou stavebnou jednotkou je aminokyselina tyrozín. Okrem iného môžeme o tomto hormóne povedať, že je neurotransmiter – čiže prenášač impulzov medzi mozgovými bunkami – neurónmi. Viete, kedy sa vylučuje? Ako sme už aj vyššie spomínali, neraz človek doslova vyhľadáva ,,adrenalínové“ situácie, čo sú situácie, kedy sa práve tento stresový hormón v tele uvoľňuje. A tým pádom naše telo reaguje na vzniknutú adrenalínovú situáciu rozličnými spôsobmi.
Najlepší StressFix – prírodná pomoc pri liečbe psychických porúch
StressFix❤️ je unikátny prípravok na podporu pri liečbe psychických ochorení ako je depresia, úzkosť a tiež pomáha pri spánkových poruchách. Špeciálne je tiež vhodný pri tetánií.
Prípravok je prírodného zloženia a obsahuje až 14 zložiek, čo je v celoslovenskom meradle priam rarita. Bylinné zložky sú tiež extrahované v pomere 10 ku 1, čo znamená že hoci sa uvádza napr. 250mg v jednej dávke, je to až 2500mg? sušenej rastliny. Za cenu 49 eur dostanete až 60 kapsúl?. Denná maximálna dávka pri veľkej psychickej záťaži sú 4 kapsule.
Hlavné benefity:
- Podpora pri depresiách
- Znižovanie prejavov úzkosti, nervozity
- Potláčanie chorobného strachu a rôznych fóbií
- Zlepšovanie kvality spánku a tým lepšia psychická odolnosť
- Prirodzené zvyšovanie sérotonínu a radosti
Ak si objednáte hneď, dáme vám aj? uvítaciu zľavu 5% na celý nákup-teda na akýkoľvek počet balení. Kupón dusevnezdravie zadajte do poznámky v objednávke.
Cieľovými bunkami adrenalínu sú bunky rôznych sústav, a teda je spúšťačom nasledujúcich biologických aktivít:
- zrýchlenie srdcovej činnosti
- navýšenie hodnoty krvného tlaku
- rozšírenie priedušiek
- zvýšenie hladiny glukózy a mastných kyselín v krvi
- rozšírenie zreničiek
- spomalenie pohybu tráviacej trubice a uvoľňovanie tráviacich štiav
Aby sme to teda zhrnuli, stresový hormón adrenalín sa vylučuje z dôvodu prípravy nášho tela na nadmernú aktivitu (útek alebo útok).
Dôležité je taktiež spomenúť to, že ak nastane situácia, že hladina adrenalínu dosiahne vysoké nadpriemerné hodnoty, najčastejšími reakciami nášho organizmu sú:
- hypertenzia – zvýšený krvný tlak
- vyššia srdcová frekvencia
- bolesť hlavy
- zvýšené vylučovanie potu
Stresový hormón noradrenalín
Taktiež ako v prípade Adrenalínu sa jedná o stresový hormón patriaci do skupiny tzv. katecholamínov. Jeho hlavnými zložkami sú aminokyseliny fenylalanín a tyrozín. Z odborného medicínskeho hľadiska môžeme hovoriť o jeho rôznych účinkoch na náš organizmus. Takisto ako adrenalín i tento hormón je istým spúšťačom biologických procesov v našom organizme. Noradrenalín je zodpovedný za zvýšenú aktivitu nášho organizmu, ktorej doba trvania nie je dlhá. Tento hormón teda pôsobí nasledovne:
- zrýchľuje frekvenciu srdca
- urýchľuje rozklad glykogénu na jednoduchšie monosacharidy
- spôsobuje roztiahnutie ciev v kostrových svaloch, čím zvyšuje ich okysličenie
Hormóny zo skupiny katecholamínov – adrenalín a noradrenalín (aj dopamín, ktorý sa neradí medzi stresové hormóny) – sú nadmerne vylučované napríklad aj pri namáhaní nášho tela, teda pri nejakej fyzickej aktivite.
Katecholamíny – ako fungujú v našom tele?
Katecholamíny patria medzi stresové hormóny, ako sme už vyššie uviedli. Do tejto skupiny hormónov patrí adrenalín a noradrenalín, ktoré zohrávajú v našom tele dôležitú úlohu. Možno sa už budeme aj opakovať, ale katecholamíny predstavujú akési jednotky v našej nervovej sústave, ktorých hlavnou úlohou je alarmovať naše telo, že sa deje niečo nezvyčajné. Laicky povedané, bez katecholamínov by naše telo nevedelo rozpoznať, že prežívame tzv. stresové situácie. Dôsledkom vylučovania katecholamínov sú teda vonkajšie prejavy organizmu na stres.
Možno si poviete, že iné funkcie katecholamínov v našom organizme neexistujú. Opak je však pravdou. Športovci nám asi dajú za pravdu, že adrenalín a noradrenalín predstavujú dôležitú súčasť nášho tela. Z odborného hľadiska môžeme povedať, že hladina tejto skupiny hormónov sa v našom tele navyšuje pri zvýšenej fyzickej aktivite. Okrem iného sú katecholamíny nesmierne dôležité pre proces uvoľňovania inzulínu v našom organizme. Tieto hormóny práve znižujú jeho vylučovanie, čo má za následok, že sa nezníži miera krvného cukru a voľných mastných kyselín.
V tomto prípade predstavujú katecholamíny tzv. spúšťač bezprostredného alebo akútneho stresu, ktorý nie je absolútne škodlivý, ba naopak, má pre naše telo skôr blahodarné účinky.
Kortizol – ako funguje v našom tele?
V úvode tohto informatívneho článku o stresových hormónoch ste sa mohli dozvedieť aj to, že existuje ešte jeden stresový hormón, a to kortizol. V porovnaní s katecholamínmi kortizol funguje na báze dlhodobosti. Bez kortizolu by naše telo nevedelo fungovať správne v určitých situáciách. O aké situácie ale ide? Predstavme si, že existuje proces, ktorý má tzv. katabolický efekt na náš organizmus. Za tento proces je práve zodpovedný stresový hormón kortizol.
Úlohou kortizolu v našom organizme je rozkladať svalové tkanivá a využívať, resp. meniť bielkoviny obsiahnuté v svalových tkanivách, na energiu, konkrétne povedané glukózu.
Zaujímavosťou určite je, že v prípade potreby (stresujúcej situácie) nadobličky zabezpečujú to, že sa do celého nášho tela dostáva kortizol. Možno neuveríte, v akých pomerne bežných situáciách zohráva svoju dôležitú úlohu kortizol.
- pri hladovaní
- pri pocite chladu
- v prípade krvácania
- počas operácie
- pri infekciách
- pri zraneniach
- počas nadmernej fyzickej aktivity
- pri bolestiach
Ako môžete vidieť, kortizol je teda bežne ,,prítomný“ v nie tak nezvyčajných situácíách. Okrem iného by bolo vhodné spomenúť aj to, že tento stresový hormón by sme mohli označiť aj za ,,organizátora nášho prežitia“, keďže ovplyvňuje a podnecuje dôležité funkcie v našom organizme zodpovedné za ,,zabezpečenie nášho prežitia“, alebo inak povedané, ,,za zabezpečenie obranných bezprostredných reakcií“ organizmu.
Je naozaj stresový hormón kortizol tak zásadný pre naše telo?
Predstavme si situáciu, že by ste sa zrazu ocitli na ďalekom opustenom ostrove. Museli by ste sa spoliehať iba na seba. Možno by ste chvíľu bojovali a prežívali z posledných zásob potravy a vody. Ale predstavte si, že by ste nemali žiaden prísun živín do Vášho tela. V tomto prípade by nastúpil na scénu práve kortizol. Ako sme si už vyššie spomínali, tento stresový hormón je zodpovedný za rozkladanie svalovej hmoty, resp. bielkovín v nej obsiahnutých, a dodáva nášmu telu energiu pomocou glukózy. V tomto ilustračnom príklade by kortizol dodával aspoň čiastočnú energiu životne dôležitým orgánom v našom tele, napríklad mozgu.
Ďalšou zaujímavosťou a verným dôkazom toho, že bez kortizolu by jednoducho naše telo nedokázalo obranne reagovať na nezvyčajné situácie, je skutočnosť, že po pár dňoch by sa však Vaša svalová hmota nerozložila celá, ale organizmus by sa dostal do tzv. ketózy. Mozog by začal pracovať na princípe využívania až 60 – 70 % energie práve z ketónov. Zvyšok by si Vaše telo čerpalo z iných zdrojov, konkrétne z tukových zásob.
Preto môžeme s kľudom povedať, že bez kortizolu by náš organizmus nemal k dispozícii tzv. ,,spúšťač“ obranných opatrení nášho organizmu, resp. by nebol schopný prežiť z dlhodobého hľadiska.
Stresové hormóny a potraviny
Toto je veľmi zaujímavá téma, ktorú netreba určite obchádzať. Novšie výskumy sa čoraz častejšie zhodujú na skutočnosti, že potraviny, ktoré konzumujeme, ovplyvňujú aj náš organizmus, resp. sú zodpovedné za vylučovanie stresových hormónov v našom organizme, a teda aj výskyt stresu. Poďme sa preto spolu pozrieť na najzaujímavejšie fakty o stresových hormónoch a potravinách, ktoré majú na ne vplyv.
1) Stresové hormóny a konzumácia mäsa
Vedeli ste o tom, že mäso, ktoré konzumujeme, môže mať vplyv na našu myseľ? Ak nie, tak odteraz budete vedieť, že zvieratá, ktorých mäso veľmi často konzumujeme, mohli byť taktiež vystavené rozličným stresovým situáciám, a to má potom vplyv aj na naše zdravie. Zviera jednoducho môže byť v určitom zmysle pripodobnené človeku. Cíti emócie podobne ako my. Tesne pred porážkou zvieraťa i ono pociťuje stresové situácie a uvoľňuje práve stresové hormóny a rozličné pre človeka škodlivé látky.
Najnovšie štúdie sa zhodujú na tom, že práve stresové hormóny sú zodpovedné za to, že sa začína meniť tzv. ,,energetické pole“ mäsa. Tieto štúdie taktiež ukázali to, že aké potraviny do svojho tela prijmeme, také bude naše celkové zdravie. A teda to, že tieto stresové hormóny zostávajú v tele zvieraťa, znamená, že ich aj my do svojho tela prijmeme. To má za následok ,,odštartovanie“ raketovej reakcie nášho organizmu, t. j. toto negatívne energetické pole sa teda premieta nielen do celého tela, ale aj do celej spoločnosti. Nemôže byť aj toto jedným z dôvodov, prečo je dnes toľko zdravotných problémov?
2) Stresové hormóny a kofeín
Káva, mnohí ľudia si nevedia bez nej predstaviť život ani jeden deň. Nejde ani o samotnú kávu, na ktorej môžeme byť závislí, ale na látku v nej obsiahnutú, a to kofeín. Kofeín nám odbúrava pocit únavy, dodáva nášmu telu pocit energie a podobne. Ale o tomto už všetci isto dobre viete. Isté štúdie dokázali to, že ľudia s panickou poruchou, ktorí prijali do tela kofeín, prejavili znaky nadmerného vylučovania stresových hormónov, ktoré následne u týchto ľudí vyvolali panický záchvat (konkrétne u polovice).
3) Alkohol
Alkohol, nájdeme ho vo víne, v pivo, v destilátoch, dokonca sa môže objaviť i v niektorých sladkostiach. Jedna informácia možno bude pre Vás nová, a to, že alkohol je zodpovedný za zníženie hladiny hormónov, ktorých úlohou je práve bojovať proti stresu. Alkohol znižuje taktiež napríklad aj serotonín, ktorý je zodpovedný za našu dobrú náladu. Mohli by sme teda na záver povedať, že alkohol je podporným faktorom pre vylučovanie stresových hormónov v našom tele.
4) Zrejúce fermentované, konzervované a údené jedlá
Pri kvasení sú prítomné baktérie, ktorých úlohou je rozklad bielkovín na malé molekuly, ktoré sa pri zrení potravín zhromažďujú. Určite ste počuli slovo histamín. Áno, histamín je jednou z týchto molekúl a okrem iného je tiež dôležitý pre správne fungovanie našej psychiky, pretože je silný neurotransmiter zodpovedný za mnohé procesy odohrávajúce sa v našom tele.
Histamín môže spôsobiť napríklad tieto problémy:
- nášmu tráviacemu traktu
- hormonálnemu systému
- kardiovaskulárnemu systému
- nervovej sústave
U citlivých jedincov môže histamín podporiť vznik úzkostných stavov či nespavosti. Dôvodom je aj jeho schopnosť zvýšiť hladinu stresového hormónu – adrenalínu, čo môže spôsobiť aj rôzne iné problémy odrážajúce sa na našej psychike.
5) Cukor, múka a ďalšie rafinované karbohydráty
Obľubujete prežiť deň bez sladkostí? Mali by ste sa mať na pozore! Konzumácia sladkých jedál môže negatívne ovplyvniť Vašu náladu a energiu. Na jednej strane Vám to dáva dobrý pocit, pretože sa vylučuje dopamín. No na druhej strane náhly nárast hladiny cukru v krvi spúšťa v našom tele hormonálnu reťazovú reakciu, ktorá naše telo môže ovplyvniť až po dobu niekoľkých hodín.
Túto nadpriemernú hladinu cukru v krvi musí dať do poriadku inzulín, ktorý je zodpovedný za jej zníženie. Spolu s inzulínom sa však vylučujú aj stresové hormóny, konkrétne kortizol a adrenalín, ktorých úlohou je okrem iného aj zabránenie zrazenia cukru v krvi.
Štúdie ukázali, že jedna porcia sladkého nápoja zapríčinila dvojnásobnú hladinu adrenalínu u dospelých a štvornásobnú hladinu u detí. Tento hormón okrem iného spôsobuje taktiež aj príznaky paniky, ktorými sú už spomínané:
- potenie
- búšenie srdca
- závraty
Blokátory stresového hormónu kortizolu
O kortizole sme už vyššie hovorili, ale musíme sa k nemu vrátiť v súvislosti s liekmi, ktoré práve potláčajú jeho vylučovanie. Táto problematika súvisí najmä s aktívne športujúcimi ľuďmi, resp. lepšie povedané – s kulturistami a ľuďmi zaoberajúcimi sa fitness. Stres je obrovským negatívnym faktorom, ktorý sa podpisuje aj pod horšiu výkonnosť športovca. Stres nemusí byť iba psychického charakteru. Existuje aj tzv. fyzický stres, ktorý sa veľmi často vyskytuje práve u športovcov.
Fyzický stres u športovcov vyskytujúci sa najmä vtedy, ak športovec nadmerne cvičí, respektíve podstupuje veľmi náročné a prehnané tréningy, je zodpovedný za mnoho problémov v tele športovca. Ako sme už v tomto článku spomínali, kortizol rozkladá svalové tkanivá a čerpá z bielkovín, ktoré sa nachádzajú v týchto tkanivách, energiu, čo je v podstate pre takého kulturistu alebo človeka pohybujúceho sa vo fitness trošku kontraproduktívne.
Stres u takýchto športovcov taktiež spôsobuje oslabenie imunity, a preto sú po nadmernej záťaži náchylnejší na choroby. A v neposlednom rade je nutné dodať, že fyzický stres u športovca je práve tým faktorom, ktorý spôsobuje aj únavu po tréningu. Táto skutočnosť je paradoxná, keďže na jednej strane pociťujeme únavu, no na druhej naše telo vylučuje endorfíny, alebo tzv. hormóny šťastia.
Medzi konkrétne blokátory stresového hormónu kortizolu patria napríklad:
- Signifor – injekčný roztok
- Amix The Cortisol Blocker’s
- Lean FX
Stresové hormóny a materské mlieko
Dojčenie predstavuje obdobie v živote ženy, kedy je jednoducho nutné dbať na správnu životosprávu, keďže to, čo konzumujeme, ako sa cítime, resp. akým spôsobom sa celkovo o naše telo staráme, sa odzrkadľuje aj na zdravotnom stave dieťatka. Stres je negatívnym faktorom a spúšťačom takmer každého problému v našom organizme. Stres a vylučovanie stresových hormónov má negatívny vplyv aj na správnu funkciu mliečnych žliaz.
Za normálnych okolností, keď matka nepociťuje stres, mlieko sa vylučuje z mliečnych žliaz bez problémov a plynule. Avšak, ak bola mamička v poslednom období v rôznych stresových situáciách, a teda v jej tele sa zvyšovala produkcia stresových hormónov. tak sa môže stať, že tieto stresové hormóny prevážia hladinu oxytocínu, ktorý je zodpovedný za spustenie mlieka, a teda stresové hormóny sú zodpovedné za akúsi blokáciu tohto hormónu, ktorý sa v dôsledku toho nevie naplno prejaviť.
Ako je to u tehotných?
Tehotenstvo predstavuje obdobie v živote ženy, kedy dochádza často k stresovým situáciám, ktoré sú zapríčinené rozličnými vplyvmi. Pri stresových situáciách nastáva teda vylučovanie stresových hormónov, ktoré sa uvoľňujú do krvného obehu. Tieto hormóny môžu v konečnom dôsledku negatívnym spôsobom vplývať na vyvíjajúci sa plod.
Odborníci sa zhodujú na tom, že prílišné vystavovanie sa stresovým situáciám počas gravidity môže spôsobiť rozličné ,,poruchy“ u dieťaťa, medzi ktoré patria napríklad:
- úzkostné stavy
- časté plakanie
- zvýšená náchylnosť dieťaťa na stres
Je preto vhodné udržiavať sa v pokojnom stave, ak je to možné, počas celého tehotenstva. Dodržiavaním tejto zásady zabezpečíte Vášmu dieťaťu zdravý vývin a odbremeníte ho v budúcnosti od problémov, ktoré by mohli byť spôsobené práve vylučovaním Vašich stresových hormónov počas tehotenstva.
Najčastejšie otázky o stresových hormónoch
Čo sú to stresové hormóny?
Stresové hormóny, ktoré inak kategorizujeme do dvoch skupín, predstavujú chemické látky, ktoré v našom tele putujú na svoje pôsobisko, kde zabezpečia ,,vykonanie“ biologickej aktivity. Laicky povedané, sú zodpovedné za podnet nášmu organizmu, že je momentálne ,,pod stresom“. Viac informácií nájdete v tomto článku pod nadpisom ,,Čo sú stresové hormóny a akú majú funkciu v našom tele?“.
Aké stresové hormóny poznáme?
Ako sme už spomínali v tomto článku, stresové hormóny rozdeľujeme do dvoch kategórií, a to: 1) katecholamíny a 2) kortizol. Do skupiny katecholamínov patrí aj napríklad známy adrenalín a noradrenalín. Kortizol je zodpovedný za mnohé nevyhnutné funkcie v našom tele pri fyzickej záťaži nášho organizmu. Viac informácií nájdete v tomto článku pod nadpismi konkrétnych stresových hormónov.
Vplývajú potraviny na hladinu stresových hormónov?
Áno, najnovšie výskumy dokazujú, že i celkom bežné potraviny ako káva, cukor, múka, mäso či alkoholické nápoje môžu mať vplyv na produkciu stresových hormónov. Všetky tieto potraviny, o ktorých sme sa zmienili, podnecujú v našom organizme reakciu zvyšovania vylučovania stresových hormónov. Ak chcete vedieť viac informácií, prečítajte si text pod nadpisom ,,Stresové hormóny a potraviny“.
Dojčím a mala som veľmi veľa stresu, bude to mať vplyv na materské mlieko?
Áno, vylučovanie stresových hormónov v našom tele spôsobuje to, že zabraňujú správnej funkcií exytocínu, ktorý je zodpovedný za správnu funkciu mliečnych žliaz, a teda aj správne spustenie mlieka. Viac informácií v tomto článku pod nadpisom ,,Stresové hormóny a materské mlieko“.
Ak má žena veľa stresu počas tehotenstva, prejaví sa zvýšené vylučovanie stresových hormónov aj na zdraví dieťatka?
Áno, prejaví. Je preukázané, že stresové hormóny sa dostávajú do krvného obehu matky, a teda neskôr ovplyvňujú aj zdravotný stav dieťaťa. Neskôr tieto stresové hormóny môžu zapríčiniť to, že sa u dieťatka prejavia rozličné poruchy. Viac informácií v tomto článku pod nadpisom ,,Stresové hormóny u tehotných žien“.
Vybrané zdroje:
- https://sk.wikipedia.org/wiki/Noradrenal%C3%ADn
- https://sk.wikipedia.org/wiki/Hormón
- https://sk.wikipedia.org/wiki/Adrenal%C3%ADn
- http://www.istres.sk/potraviny-ktore-sposobuju-telu-stres/
- https://stesti-zdravi-penize-prace.webnode.cz/news/jak-ovlivnuje-konzumace-masa-vasi-mysl-/
- https://sk.erch2014.com/sport-i-fitnes/102516-chto-takoe-blokatory-kortizola.html
- https://fitastyl.sk/clanky/zdravie/co-sa-deje-vo-vasom-tele-ked-su-stresove-hormony-v-akcii
- https://www.maminka.cz/default.aspx?article=50513
- https://www.todaysdietitian.com/newarchives/111609p38.shtml
- https://www.netdoctor.co.uk/healthy-living/a24559112/stress-hormones-explained/
- https://www.sciencedirect.com/topics/neuroscience/stress-hormone