Pre človeka, ktorý nikdy neštudoval psychológiu, ani inú vednú disciplínu spojenú s duševným zdravým, je ťažké sa vyznať v spleti pojmov omotaných okolo psychických porúch. Aj samotná schizofrénia už nie je len schizofréniou, ale dostala mnoho prívlastkov, ako napríklad: heberfná schizofrénia, katatónna schizofrénia, reziduálna alebo nediferencovaná schizofrénia. V tomto článku si bližšie definujeme jednu formu z nich a tou je paranoidná schizofrénia.
Paranoidná schizofrénia a jej charakteristika
Paranoidná schizofrénia je inými slovami definovateľná ako schizofrénia s paranojou. Na jej správny výklad je vhodné si najprv oddelene vysvetliť pojmy schizofrénia a paranoja.
TIP pre vás:Ste pod neustálym stresom? Máte problémy s depresiou?? Neustále pociťujete intenzívnu úzkosť?StressFix je unikátny preparát zložený z extrahovaných prírodných zložiek, ktorého cieľom je znižovať stres✔️, odbúravať úzkostné stavy✔️ a hlavne pomôcť pri liečbe depresie✔️. Pozrite si viac o Stressfix-e➡️ alebo si pozrite jeho zloženie?.- Paranoja – je súhrnné pomenovanie pre paranoidné stavy, ktoré sú súčasťou viacerých duševných psychotických porúch s bludmi. Ide o stav, kedy je porušené vnímanie reality, emócií, pocitov a správania. Pri paranoji rozlišujeme dva základné pojmy:
- Bludy – sa týkajú presvedčení postihnutého o skutočnostiach, ktoré nie sú reálne iným ľuďom. Napríklad viera v to, že sú sledovaní niekym, kto sa im snaží ublížiť, že dostávajú zašifrované správy prostredníctvom televízie a iné.
- Halucinácie – postihujú zmysli. Pacienti vidia, počujú, cítia (chuť, čuch, hmat) niečo, čo tam v skutočnosti nie je.
- Schizofrénia – je psychotické a duševné ochorenie, sprevádzané pretrvávajúcimi kognitívnymi deficitmi, s nekonzistentným priebehom a príznakmi, meniacimi sa od pacienta k pacientovi. Na pacientoch so schizofréniou môžeme pozorovať zvláštne chovanie, pocity, myšlienky, ochudobnenie reči a myslenia, zmeny vo vnímaní, cudzie pocity, nespavosť, úzkosť, podráždenosť. Prejavuje sa striedaním epizód psychotických atakov.
Takže súčtom pojmov paranoja a schizofrénia môžeme hovoriť o paranoidnej schizofrénií ako o najbežnejšom príklade schizofrénie s výraznými parnoidným prvkami, keďže schizofrénia samotná zahŕňa stavy odpojenia od reality, porušenia emócií, bludy a halucinácie. V Americkom systéme klasifikácie chorôb (DSM-5) paranoidná schizofrénia nie je samostatne stojacou poruchou, ako je to v (našej) medzinárodnej klasifikácií chorôb (MKCH), ale je označená len ako schizofrénia.
Schizofrénia je spôsobená nesprávnym fungovaním mozgu, čo má za následok chronický priebeh a zhoršenie kognitívnych funkcií. Jej prvé príznaky sa zachytávajú už v mladom veku, najčastejšie u dospievajúcich ľudí. Prejavuje sa rôzne, intenzita variability je definovaná osobitosťou každého postihnutého jedinca.
Epidemiológia schizofrénie
Schizofrénia začína medzi 15. až 45. rokom života. Vo väčšine prípadov ide už o celoživotné ochorenie. Celosvetovo patrí medzi 10 najvýznamnejších príčin úplnej invalidity človeka a je 3. vedúcou príčinou práceneschopnosti mužov a žien vo veku od 15 do 44 rokov. Až 1% populácie trpí schizofréniou (na Slovensku cca 50 000 ľudí). V USA je to 1,1%. Je diagnostikovaná zhruba 25% psychiatricky hospitalizovaným pacientom a za rok činí približne 50% pacientov prijatých do psychiatrických zariadení. Ženy sú menej často hospitalizované a lepšie sociálne fungujú (vďaka estrogénu) ako muži. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (SZO) len menej ako 50% pacientov dostáva primeranú zdravotnú starostlivosť.
Paranoidná schizofrénia a jej príznaky
paranoidné bludy – nesú v sebe hlboký strach a úzkosť, spolu s neschopnosťou odlíšiť čo je skutočné a čo skutočné nie je (napríklad ste presvedčený, že vás špehuje tajná polícia)- izolácia
- vzťahové problémy
- hnev a pocit ohrozenia
- halucinácie – zmyslové klamy (napríklad počujete hlasy, ktoré sa vám vysmievajú)
- poruchy reči
- poruchy chovania
- poruchy myslenia, pamäte, pozornosti a iné.
- emocionálne ťažkosti
- zlé fungovanie v spoločnosti
- depresia (až u 5%)
paranoidné bludy – nesú v sebe hlboký strach a úzkosť, spolu s neschopnosťou odlíšiť čo je skutočné a čo skutočné nie je (napríklad ste presvedčený, že vás špehuje tajná polícia)Prečo schizofrénia vzniká?
Vznik schizofrénie je podmienený súhrou rôznych faktorov osobnosti a prostredia. Najsilnejším z nich je genetika. Ak jeden z vašich rodičov trpel schizofréniou, máte až desať krát väčšie riziko, že sami budete trpieť schizofréniou, než vaši rovesníci s čistou rodinnou anamnézou. Ak máte súrodenca-dvojča, ktorému bola diagnostikovaná schizofrénia, je až 44% pravdepodobnosť, že aj vy budete vykazovať známky schizofrénie.
Najlepší StressFix – prírodná pomoc pri liečbe psychických porúch
StressFix❤️ je unikátny prípravok na podporu pri liečbe psychických ochorení ako je depresia, úzkosť a tiež pomáha pri spánkových poruchách. Špeciálne je tiež vhodný pri tetánií.
Prípravok je prírodného zloženia a obsahuje až 14 zložiek, čo je v celoslovenskom meradle priam rarita. Bylinné zložky sú tiež extrahované v pomere 10 ku 1, čo znamená že hoci sa uvádza napr. 250mg v jednej dávke, je to až 2500mg? sušenej rastliny. Za cenu 49 eur dostanete až 60 kapsúl?. Denná maximálna dávka pri veľkej psychickej záťaži sú 4 kapsule.
Hlavné benefity:
- Podpora pri depresiách
- Znižovanie prejavov úzkosti, nervozity
- Potláčanie chorobného strachu a rôznych fóbií
- Zlepšovanie kvality spánku a tým lepšia psychická odolnosť
- Prirodzené zvyšovanie sérotonínu a radosti
Ak si objednáte hneď, dáme vám aj? uvítaciu zľavu 5% na celý nákup-teda na akýkoľvek počet balení. Kupón dusevnezdravie zadajte do poznámky v objednávke.
Ďalšou významnou príčinou sú zmeny vo vývine mozgu. Štúdie ľudí so schizofréniou preukázali jemné rozdiely v jeho štruktúre. Niekedy sa takéto zmeny môžu objaviť aj u ľudí, ktorí nemajú psychickú poruchu a naopak nemusia byť viditeľné u tých ľudí, ktorí schizofréniu majú. Takisto zmeny hladiny neurotransmiterov (dopamínu a serotoníu) v mozgu, sú spájané s rozvojom schizofrénie.
Ostatné faktory odkazujú na užívanie drôg, stresujúci životný štýl a problémy v perinatálnom alebo postnatálnom období (nízka pôrodná váha, nedostatok kyslíka, predčasný pôrod).
História schizofrénie
Prvé záznamy o schizofrénií máme z devätnásteho storočia. V roku 1886 nazval Heirich Schüle schizofréniu ako dementia praecox (skorá demencia). V roku 1893 Emil Kraepelin použil tento výraz pri rozlišovaní, známom ako Kraepelinova dichotómia, medzi dvoma psychózami – demenciou praecox a mánickou depresiou (dnes nazývanou bipolárna porucha). V tomto čase sa stále verilo, že schizofrénia je formou skorej demencie, ktorá postihuje mozog človeka tesne po puberte.
K súčasnému pomenovaniu sa dostávame až v roku 1908 Eugenom Bleulerom. Doslovným prekladom schizofrénie je: rozdelenie mysle, čím Bleuler sledoval oddelenie funkcií osobnosti, myslenia, pamäti a vnímania. Vďaka tomu si ju v súčastnosti ľudia vysvetľujú ako poruchu rozdvojenej osobnosti, čo nie je pravda, pretože rozdvojená osobnosť je klasifikovaná ako samostatná porucha. Dokonca existuje aj viacnásobná porucha osobnosti, ktorá sa tak isto nerovná schizofrénií.
Ako sa liečila paranoidná schizofrénia v minulosti?
Schizofrénia sa začala liečiť chirurgickými zákrokmi, odstraňovaním mozgového tkaniva, lobotómiou. V 30. rokoch 20. storočia bolo zavedených niekoľko šokových terapií, ktoré vyvolávali záchvaty, kŕče alebo kómy. Išlo o liečbu inzulínovým šokom, kedy bola do tela zavedená injekcia s veľkou dávkou inzulínu. Elektroinkluzívna terapia zase používala šokovú terapiu pomocou elektriny. V polovici 50. rokov 20. storočia sa začali používať prvé antipsychotiká (chlórpromazín, klozapín).
Liečba v súčasnosti
Schizofrénia je vo väčšine prípadov celoživotné ochorenie. Pacientom je poskytnutá pomoc v podobe psychoterapie v kombinácií s antipsychotikami. Intenzita liečby variuje pod vplyvom vonkajších okolností, ako osobnosť pacienta, rodinná anamnéza, fáza poruchy, prejavy a iné. Ak dokážete dostať halucinácie a bludy pod kontrolu vďaka psychoterapií, pravdepodobne budete schopný fungovať v bežnom svete bez väčších problémov. V takýchto prípadoch sa využíva kognitívno-behaviorálna terapia. 33% ľudí však nedokáže bez hospitalizácie existovať v každodennej realite, preto je nutnosťou dvadsaťštyri hodinová starostlivosť v psychiatrickej liečebni. Je uskutočňovaná pomocou spomínanej kognitívno-behaviorálnej terapie a podávaním antipsychotík, a označuje sa ako komplexná liečba.
Kedy a kde je potrebné vyhľadať lekársku pomoc
Ak je vaša sebareflexia na zdravej úrovni a vy alebo vaše okolie vám indikuje, že niečo nie je v poriadku, najlepšie je obrátiť sa na obvodného lekára, ktorý vás nasmeruje k odborníkovi na duševné zdravie. Je ním psychológ alebo psychiater a v prípade potreby sa môžete objednať rovno k nemu, a tak preskočiť krok s obvodným lekárom. Rozdiel medzi psychológom a psychiatrom je nasledovný:
- Psychológ – nie je oprávnený predpisovať pacientom lieky. Jeho doménou je psychologická diagnostika pomocou testov, rozhovoru, dotazníkov a psychoterapeutický prístup liečenia podstaty problému pacienta.
- Psychiater – je lekár, ktorého úlohou je predpisovať farmakotiká na liečbu psychických porúch. Nepracuje s pacientom terapeutisticky, ale lieči ho vybranými liekmi na predpis a využíva medicínsku diagnostiku. Lieči alebo potláča symptómy poruchy. Psychiater a psychológ sa navzájom dopĺňajú.
Kontakt na jedného z nich si môžete dohľadať vo verejne dostupných zoznamoch psychologických a psychiatrických ambulancií na Slovenku.
Sú tu ale aj také prípady, kedy je chorý človek hrozbou pre svoje okolie a odmieta si svojpomocne nájsť doktora, ktorý by mu pomohol. Vtedy môže byť nedobrovoľne hospitalizovaný v nemocnici, kde sa následne tri až sedem dní hodnotí jeho zdravotný stav.
Príbehy ľudí
Invalidita v spojení so schizofréniou
Najčastejšou psychickou chorobou, pri ktorej sa zvykne priznávať invalidita je depresia. Avšak aj so schizofréniou máte veľkú šancu uspieť s vybavením a priznaním invalidného dôchodku. Veľa zálaží od vášho ošetrujúceho psychiatra a samozrejme od vážnosti vášho stavu. Bežne sa ale neuznáva plná výška a je s tým spojená veľká byrokratická záťaž.
Na druhú stranu, pri správnej a poctivej liečbe sa môžete plnohodnotne zaradiť do života a invalidita nie je potrebná.
Najčastejšie otázky:
Čo je paranoidná schizofrénia?
Čo je paranoidná schizofrénia?Ide o najbežnejší príklad schizofrénie s výraznými parnoidnými prvkami, keďže schizofrénia samotná zahŕňa stavy odpojenia od reality, porušenia emócií, bludy a halucinácie. V Americkom systéme klasifikácie chorôb (DSM-5) paranoidná schizofrénia nie je samostatne stojacou poruchou, ako je to v (našej) medzinárodnej klasifikácií chorôb (MKCH), ale je označená len ako schizofrénia. Schizofrénia je spôsobená nesprávnym fungovaním mozgu, čo má za následok chronický priebeh a zhoršenie kognitívnych funkcií. Jej prvé príznaky sa zachytávajú už v mladom veku, najčastejšie u dospievajúcich ľudí. Prejavuje sa rôzne, intenzita variability je definovaná osobitosťou každého postihnutého jedinca.
Čo ju spôsobuje?
Vznik schizofrénie je podmienený súhrou rôznych faktorov. Najsilnejším z nich je genetika. Ak jeden z vašich rodičov trpel schizofréniou, máte až desať krát väčšie riziko, že sami budete trpieť schizofréniou, než vaši rovesníci s čistou rodinnou anamnézou. Ak máte súrodenca-dvojča, ktorému bola diagnostikovaná schizofrénia, je až 44% pravdepodobnosť, že aj vy budete vykazovať známky schizofrénie.
Ďalšou významnou príčinou sú zmeny vo vývine mozgu. Štúdie ľudí so schizofréniou preukázali jemné rozdiely v jeho štruktúre. Niekedy sa takéto zmeny môžu objaviť aj u ľudí, ktorí nemajú psychickú poruchu a naopak nemusia byť viditeľné u tých ľudí, ktorí schizofréniu majú. Takisto zmeny hladiny neurotransmiterov (dopamínu a serotoníu) v mozgu, sú spájané z rozvojom schizofrénie. Ostatné faktory odkazujú na užívanie drôg, stresujúci životný štýl a problémy v perinatálnom alebo postnatálnom období (nízka pôrodná váha, nedostatok kyslíka, predčasný pôrod).
Aké má paranoidná schizofrénia príznaky?
Príznaky sú nasledujúce: paranoidné bludy – nesú v sebe hlboký strach a úzkosť, spolu s neschopnosťou odlíšiť čo je skutočné a čo skutočné nie je, izolácia, vzťahové problémy, hnev a pocit ohrozenia, halucinácie – zmyslové klamy (napríklad počujete hlasy, ktoré sa vám vysmievajú), poruchy reči, poruchy chovania, poruchy myslenia, poruchy pamäte, poruchy pozornosti, emocionálne ťažkosti, zlé fungovanie v spoločnosti, depresia a iné.
Ako sa schizofrénia prejavuje?
Prejavy schizofrénie pozorujeme na zmenách v spôsobe správania postihnutého človeka. Ak sa náhle zmení osobnosť, emocionálny prejav alebo sa modifikujú vzťahové väzby s najbližšími členmi jeho sociálnej komunity, je zrejmé, že niečo nie je v poriadku. Najvýraznejším indikátorom je zmena vnímania reality, ktorá sa prejavuje dezorientáciou, nezmyselnou rečou, poruchami motoriky a čudáckym správaním. Paranoidný schizofrenik môže rozprávať o veciach, ktoré nie sú reálne alebo o nezmyselných presvedčeniach.
Aké sú možnosti liečby?
Schizofrénia je vo väčšine prípadov celoživotné ochorenie. Pacientom je poskytnutá pomoc v podobe psychoterapie v kombinácií s antipsychotikami. Intenzita liečby variuje pod vplyvom vonkajších okolností, ako osobnosť pacienta, rodinná anamnéza, fáza poruchy, prejavy a iné. Ak dokážete dostať halucinácie a bludy pod kontrolu vďaka psychoterapií, pravdepodobne budete schopný fungovať v bežnom svete bez väčších problémov. V takýchto prípadoch sa využíva kognitívno-behaviorálna terapia. 33% ľudí však nedokáže bez hospitalizácie existovať v každodennej realite, preto je nutnosťou dvadsaťštyri hodinová starostlivosť v psychiatrickej liečebni. Je uskutočňovaná pomocou spomínanej kognitívno-behaviorálnej terapie a podávaním antipsychotík, a označuje sa ako komplexná liečba.
[vc_row][vc_column][/vc_column][/vc_row]
Zdroje:
