Posttraumatická stresová porucha❤️ - Test, liečba☑️ aj terapia u detí!

Posledná aktuálizácia prebehla 2. apríla 2024. Upravila redakcia StressFix

Svedok autonehody, vojak z Vietnamu, obeť domáceho násilia či človek, ktorý prežil prírodnú katastrofu. Všetci títo ľudia a mnohí ďalší môžu zažívať psychologické problémy, ktoré sa odborne nazývajú posttraumatická stresová porucha. Jedná sa o stav, keď traumatické udalosti neprestávajú na človeka pôsobiť a spôsobujú mu ťažkosti aj dlhšiu dobu po tejto traumatickej udalosti.

TIP pre vás: Ste pod neustálym stresom? Máte problémy s depresiou?? Neustále pociťujete intenzívnu úzkosť? StressFix je unikátny preparát zložený z extrahovaných prírodných zložiek, ktorého cieľom je znižovať stres✔️, odbúravať úzkostné stavy✔️ a hlavne pomôcť pri liečbe depresie✔️. Pozrite si viac o Stressfix-e➡️ alebo si pozrite jeho zloženie?.

Posttraumatická porucha a jej definícia

Obsah článku

Porozumieť tomu, čo to vlastne posttraumatická porucha je nám môžu pomôcť odborné knihy a publikácie. V podstate sa jedná o prehnanú reakciu na nejakú závažnú stresovú situáciu. Taktiež sa posttraumatická stresová porucha môže prejaviť aj po prežití nejakej vážnej formy traumy. Takýto zážitok, ktorý viedol k prepuknutiu tejto poruchy mohol mať buď dlhodobý, alebo aj krátkodobý (akútny) charakter. V odbornej literatúre je známy aj pojem sekundárna traumatizácia, ktorá znamená, že zážitok traumy alebo silného stresu nadobudol človek prostredníctvom zážitku niečoho zlého u druhej, zväčša blízkej osoby. V medzinárodnej klasifikácii chorôb má posttraumatická stresová porucha označenie F43.1, teda patrí pod reakcie na stres a adaptačné poruchy. Trpí ňou približne 7-8% ľudí.

Riziká vzniku posttraumatickej stresovej poruchy

Tak, ako pri iných ochoreniach, aj posttraumatická stresová porucha má isté faktory, ktoré zvyšujú pravdepodobnosť, že sa u konkrétneho človeka prejaví. Mohli by sme medzi ne zaradiť napríklad:

vážne fyzické poranenie
ublíženie na zdraví niekomu blízkemu, najmä ak sme toho priamym svedkom
predpoklad, že sa aktuálne prežívaná traumatizujúca situácia skončí zle
pociťovaná strata kontroly nad situáciou
slabá sociálna a odborná podpora

Tieto všetky faktory zohrávajú úlohu v intenzite, ktorou sa posttraumatická stresová porucha prejaví, ak sa vôbec prejaví. Asi najdôležitejším faktorom je však dĺžka a intenzita situácie, ktorá túto poruchu spôsobí.

Príznaky posttraumatickej stresovej poruchy

To, že sa s nami niečo deje môžeme vnímať celkom jasne už po 3 mesiacoch od zážitku danej traumatickej udalosti. Mnohým ľuďom je známy najčastejší aj najjasnejší príznak posttraumatickej stresovej poruchy, za ktorý považujeme tzv. flashback. Je to zážitok intenzívnej spomienky na traumatickú udalosť. Príznakov je však o niečo viac. Delia sa na 4 kategórie a flasbacku sa budeme viac venovať práve v jednej z kategórií.

Najlepší StressFix – prírodná pomoc pri liečbe psychických porúch

StressFix❤️ je unikátny prípravok na podporu pri liečbe psychických ochorení ako je depresia, úzkosť a tiež pomáha pri spánkových poruchách. Špeciálne je tiež vhodný pri tetánií.

Prípravok je prírodného zloženia a obsahuje až 14 zložiek, čo je v celoslovenskom meradle priam rarita. Bylinné zložky sú tiež extrahované v pomere 10 ku 1, čo znamená že hoci sa uvádza napr. 250mg v jednej dávke, je to až 2500mg? sušenej rastliny. Za cenu 49 eur dostanete až 60 kapsúl?. Denná maximálna dávka pri veľkej psychickej záťaži sú 4 kapsule.

Hlavné benefity:

Podpora pri depresiách
Znižovanie prejavov úzkosti, nervozity
Potláčanie chorobného strachu a rôznych fóbií
Zlepšovanie kvality spánku a tým lepšia psychická odolnosť
Prirodzené zvyšovanie sérotonínu a radosti

Ak si objednáte hneď, dáme vám aj? uvítaciu zľavu 5% na celý nákup-teda na akýkoľvek počet balení. Kupón dusevnezdravie zadajte do poznámky v objednávke.

Objednať teraz

Alebo si môžete prečítať viac o StressFixe tu

Nadmerná aktivácia
- Nadmerná aktivácia v kontexte posttraumatickej stresovej poruchy znamená zvýšenú citlivosť na prvky v okolí, ktoré pripomínajú traumatickú udalosť. Najznámejšie sú hlavne prípady vojakov, ktorí prehnane reagovali na hlučné zvuky. Úplne jasným spúšťačom môže byť v ich prípade napríklad ohňostroj, ale aj omnoho jemnejšie zvuky, ako napríklad zabuchnutie dverí na aute a nahlas pustená televízia.
- Ľudia s posttraumatickou stresovou poruchou v takejto situácii reagujú, akokeby boli stále ohrození danou traumatickou udalosťou. Náš vojak napr. môže pociťovať intenzívne búšenie srdca, potenie, zvieranie na hrudi a pod. Veľmi častá je aj nespavosť.
Opätovné prežívanie traumatickej udalosti (flashback)
- Ako sme už spomínali, ide o intenzívnu spomienku na traumatickú udalosť. Avšak, táto spomienka má charakter nečakanej, veľmi intenzívnej spomienky, ktorá svojou intenzitou dosahuje v podstate silu samotnej udalosti. Preto sa jej hovorí „opätovné prežívanie“. Môže sa prejaviť aj v noci vo forme nočnej mory, z ktorej sa pacient prebúdza s obrovským strachom. Ale nemusí čakať na noc. Podobné prejavy sa môžu z ničoho nič objaviť a počas dňa ako nečakaný nával strachu, emócií a obrazových či zvukových spomienok na prežité udalosti.
Vyhýbavé správanie
- Táto forma následkov traumatickej udalosti nemusí na prvý pohľad vyzerať veľmi závažne. Avšak, ako to poznáme aj z iných psychických porúch, je pre daného človeka veľkým problémom. Človek sa vyhýba všetkému, čo mu pripomína traumatizujúcu udalosť. Vyhýba sa miestam, kde sa trauma udiala, ľuďom, ktorí mu ju pripomínajú. Ovplyvňuje ich ďalej celý rad drobností, ktoré majú nejakú spojitosť s traumatickou udalosťou.
- Takéto prejavy výrazne komplikujú bežné fungovanie človeka. Napr. človek po autonehode sa môže vyhýbať autám, alebo všetkým dopravným prostriedkom, čím trpí jeho možnosť cestovania či dochádzania do práce. Takýto neustály strach a vyhýbanie sa veciam, ktoré sú pre iných bežné môže mať potom následky aj vo vzťahovej oblasti, napr. vo forme výčitiek. Potom už aj samotné výčitky môžu stav zhoršovať, čo môže viesť aj k vyhýbaniu sa ľuďom.
Pridružené príznaky
- Sú to prejavy, ktoré sa vyskytujú najmú u ľudí, ktorí nijako svoju situáciu neriešili s odborníkom. Môžu sa však objaviť aj u štandardne liečených pacientov. Jedná sa najmä o prejavy snahy redukovať vyššie uvedené príznaky. Riešením (aj keď len krátkodobým) je pre mnohých ľudí útek k alkoholu, drogám či iným nelátkovým závislostiam. Nezriedka sa u ľudí trpiacich posttraumatickou stresovou poruchou prejavujú aj suicidálne (samovražebné) myšlienky a tendencie.

Ani deti sa traume nevyhnú

Posttraumatická stresová porucha sa prejavuje aj u detí (približne u 6% detí). Príčiny, čo môže spôsobiť posttraumatickú stresovú poruchu u detí je viac. Patrí sem napríklad:

fyzické či sexuálne zneužitie
život-ohrozujúca situácia (napr. požiar, záplavy, autonehoda)
diagnostikovanie závažnej choroby
úrazy (taždý pád z bycikla, obarenie sa, požitie nebezpečnej látky, a pod.)
emočne intenzívne situácie (spojené napr. so smrťou blízkeho, alkoholizmus či drogy v rodine a pod.)

Deti, ktoré majú posttraumatickú stresovú poruchu reagujú na emočné a podnety menej intenzívne. Môžu sa u nich prejavovať aj rôzne poruchy vedomia (napríklad strata pamäte, depresonalizácia, zdĺhavé hlboké úvahy o udalosti a pod.). Neustále znovuprežívanie traumatickej udalosti je dôvodom zníženého sebahodnotenie a zhoršeného sebavnímania. Je tiež možné, že sa dieťa bude veľmi negatívne ohradzovať proti agresorovi, no možný je aj presný opak, keď si dieťa k agresorovi vytvorí náklonnosť, čo popisuje aj tzv. Štokholmský syndróm. Taktiež sa prejavujú zmeny v správaní k rovesníkom. Všetky tieto zmeny môžu vyústiť až do celkového psychického úpadku dieťaťa.

Liečba

Liečiť posttraumatickú stresovú poruchu sa dá. A aj keď sú možnosti vyliečenia u niektorých pacientov obmedzené, vždy sa oplatí podstúpiť liečbu ako len trpieť. Ako sme uviedli pred chvíľou, snaha o liečbu alkoholom a pod. nie je účinná. Nápomocná však môže byť dobrá sociálna opora a to najmä v najbližšej rodine. Existujú prípady, keď sa z posttraumatickej poruchy človek vyliečil len za pomoci svojej rodiny. Ak sa však touto poruchou postihnutý človek rozhodne navštíviť lekára, existujú 2 hlavné možnosti, ako mu pomôcť.

Famakoterapia
- Keďže sa mnohokrát posttraumatická stresová porucha spája aj s depresiou, prvým liekom, po ktorom odborníci siahnú sú antidepresíva skupiny SSRI (selektívne inhibítory spätného vychytávania sérotonínu). Každý pacient je jedinečný, preto nie je možné jasne povedať, koľko a ako dlho bude treba podávať antidepresíva. Ak to bude vôbec potrebné. V mnohých situáciách ale stav pacientov nadobúda tak zlé stavy, že nie je možné presunúť sa k dôležitejším častiam liečby. Preto je mnohokrát potrebné zaliečiť pacienta antidepresívami, aby mohol ďalej pracovať na vyliečení.
Psychoterapia
- Niekedy je možné venovať priamo len jej. V prípade posttrauamtickej stresovej poruchy sa ale zvykne dopomáhať vyliečeniu antidepresívami, ktoré pomáhajú, aby bola psychoterapia efektívna. Ako pri každej psychoterapii, dôležité je navodenie dôvery klienta v terapeuta. Terapeut je v provom rade človek, ktorý sa naozaj snaží pomôcť, preto je jeho záujem o klienta skutočný. V takomto bezpečnom prostredí sa pracuje na dvoch hlavných oblastiach:
  - snaha integrovať (prijať) traumu
  - zredukovať alebo odstániť negatívny dopad udalosti na bežný život pacienta
- Existuje viacero terapeutických smerov, pričom každý z nich nahliada na riešenie týchto problémov z rôznych uhlov pohľadov. Tak, ako je veľa rôznorodých ľudí, je aj veľa terapeutických smerov. A pre každého nemusia byť vhodné všetky smery. Preto, ak by aj terapia, ktorej sa pacient dlhodobo zúčastňuje nefungovala, je vhodné zmeniť terapeuta. Pochopiť ľudskú myseľ je mimoriadne zložité, preto si to niekedy vyžaduje viac ľudí, viac pohľadov, viac času a viac pokusov. Overiť si vhodnosť vybratého terapeuta odporúčame prostredníctvom portálu Slovenskej psychoterapeutickej spoločnosti, ktorá na svojej stránke uvádza zoznam registrovaných certifikovaných terapeutov.
- Niektoré psychoterapeutické prístupy k liečbe posttraumatickej stresovej poruchy
  - KBT – Kognitívno-behaviorálna terapia je v súčasnosti jeden z najrozšírenejších psychoterapeutických prístup. Zároveň patrí medzi najefektívnejšie prístupy. Zameriava sa na úpravu myslenia a správania, najmä prelomením tzv. bludného kruhu iracionálnych myšlienok a presvedčení, ktoré v životných situáciách podporujú samé seba. Preto je také náročné sa ich zbaviť. KBT preukazuje vysokú účinnosť priliečbe posttraumatickej stresovej poruchy.
  - Expozičná terapia – je to prístup, ktorý už v súčasnosti nie je využívaný do takej miery, ako v minulosti. V zásade sa jedná o vystavovanie klienta podnetom, ktoré v ňom vyvolávajú strach. To sa uskutočňuje napr. prostredníctvom predstáv o danej veci, audio-vizuálnych ukážom či priamou učasťou v stresujúcej situácii. Takéto vystavenie sa deje pod kontrolou psychoterapeuta, takže je bezpečné. V prípade, že klient takýto postup vydrží, môže mať expozičná terapia veľmi efektívne výsledky.
  - Rodinná terapia – forma terapie, ktorá je v prípade posttraumatickej stresovej poruchy vysoko cenená. Ak niektor touto poruchou trpí, nikdy netrpí sám. Trpí s ním zväčša najmä najbližšia rodina. Kvôli tomu je terapeutická práca s celou rodinou veľmi vhodným prístupom k jej liečbe. Terapeut v tomto prípade pracuje nie len na samotných príznakoch poruchy u diagnostikovaného pacienta, ale aj so spôsobmi, ako tieto príznaky majú zvládať členovia rodiny, čo v konečnom dôsledku prináša liečivé účinky aj pre pacienta.
  - Skupinová terapia – forma skupinovej podpory od ľudí, ktorí trpia podobnou poruchou je nenahraditeľným spôsobom nadobúdania liečivých vzťahov. Skupinová terapia posttraumatickej stresovej poruchy môže prinášať zásadné zlepšenia a to najmä, ak je kombinovaná aj s individuálnou psychoterapiou.
  - Ďalšími psychoterapeutickými smermi, po ktorých je vhodné sa rozhliadnuť sú psychodynamická psychoterapia, logoterapia či geštalt terapia.

Test posttraumatickej stresovej poruchy

V súčasnosti na internete existujú viaceré možnosti testovania posttraumatickej stresovej poruchy. Odkazy na niektoré testy uvádzame v zdrojoch tohto článku, avšak je dôležité upozorniť, že takéto samotestovanie môže spôsobiť viac škody ako úžitku. Psychodiagnostika je činnosť, ktorá si vyžaduje kompetentného odborníka a diagnóza nikdy nie je výsledkom jedného testu, ale celkového odborného posudku psychológa. Z toho dôvodu výrazne odporúčame, aby ste sa v prípade pochybností o vlastnom duševnom zdraví obrátili na odborníka, ktorý vás môže ochrániť od problémov, ktoré sebadiagnostikovanie môže spôsobiť.

Čo nás môže ochrániť?

Predtým, ako by bolo potrebné nastúpiť na liečbu je však možné, že niektorí ľudia traumatickú udalosť zvládnu. Existujú niektoré vlastnosti človeka, ktoré mu napomôžu zvládnuť traumatickú udalosť bez toho, aby sa prejavila posttraumatická stresová porucha.

Hlavným faktorom, ktorý napomáha pri zvládaní takých ťažkých situácií je genetická predispozícia (alebo vulnerabilita), teda neurologická schopnosť odolať takejto záťaži. Dôležité sú tiež tieto faktory:

Aktívna snaha o bránenie sa v danej situácii.
- Človek sa v traumatickej situácii nevzdáva a nesnaží sa vyhnúť nebezpečenstvu, ale aktívne bojuje proti jeho vplyvom.
Udržanie kontroly a zmysluplnosti.
- Taktiež je dôležité zachovať si kontrolu nad situáciou do čo najväčšej miery. Aj keď nič iné nie je možné kontrolovať, stále môžeme kontrolovať samých seba. Môžu nastať situácie, keď už nebudeme môcť kontrolovať aj našu fyzickú stránku, vtedy nám však, ako hovorí Viktor Emanuel Frankl, zostáva kontrolovať našu myseľ a naše postoje, na ktoré nám nikto nemôže siahnuť.
Schopnosť aktivovať vnútorné zdroje
- V náročných situáciách je veľmi nápomocné, keď dokážeme prebudiť vnútornú silu, ktorá nám môže pomôcť. Za takúto silu by sme mohli považovať napríklad predošlú skúsenosť, keď sme niečo podobné už zvládli. Taktiež nám môžu byť nápomocné osobné postoje, nádej vo veci, ktoré nás čakajú v budúcnosti, či spomienka na rodinu a priateľov.

Život prináša rôzne situácie, mnohokrát aj také, ktoré na nás môžu zanechať nejaké následky. V prípade posttraumatickej poruchy však následky bývajú oveľa vážnejšie. Hrdosť by v tomto prípade mala ísť stranou a vyhľadanie odborníka určite nebude na škodu. Dôležité je tiež, ak máte v okolí niekoho, kto prejavuje podobné príznaky ako tie, o ktorých sme písali, aby ste ho podporili, odporučili mu pomoc a nenechávali ho samého so svojim problémom. Posttraumatická stresová porucha je liečiteľná a čím skôr sa začne riešiť, tým ju možné lepšie s ňou bojovať.

Tiež vás zaujíma

Čo je posttraumatická porucha?

Je to psychická porucha, ktorá je spôsobená najmä priamym zážitkom traumatizujúcej, alebo stresovej situácie. Môže sa rozvinúť aj v prípade nepriamej účasti pri podobnej udalosti – napríklad, keď vidíme, ako sa niekomu stalo niečo vážne. Patrí do kategórie reakcií na stres a adaptačných porúch.

Ako zistím, že ňou trpím?

Hlavným a najznámejším príznakom sú tzv. flashbacky, teda krátke intenzívne znovuprežívanie traumatizujúcej situácie. Prejavuje sa však aj zvýšená reaktivita na situácie, ktoré pripomínajú traumatickú udalosť. V neposlednom rade sa posttraumatická stresová porucha prejavuje aj vyhýbaním sa podobným situáciám.

Ako ju liečiť?

Najefektívnejším prístupom na liečenie posttraumatickej stresovej poruchy je kognitívno-behaviorálna psychoterapia. V niektorých prípadoch je však nutné podstúpiť aj farmakoterapiu, ktorá pomáha zvládnuť najťažšie prejavy tejto poruchy. Často sa využíva aj rodinná a skupinová psychoterapia.